"On my darkest days I wear my brighest colors"

7. kapitola

27. february 2013 at 11:15 | Tyna |  Because of you
Kratšia, no...hope u like it :)


Najhoršie na všetkom tom pripravovaní bolo to, že som sa hodinu a pol babrala s vlasmi. Nakoniec to dopadlo tak, že som stratila nervy a nechala si ich rozpustené a kučeravé. S maľovaním som nemala skúsenosti. Nosila som len make-up, aby som zakryla tie otrasné pehy a to bolo asi tak všetko. Teraz som však chytila do ruky špirálu ako nejakú smrtiacu zbraň a jemne si ju naniesla na mihalnice. Nevyzeralo to až tak strašne. Moje zelené oči to len zvýraznilo. Pridala som si ešte malinový lesk a konečne sa odhodlala pozrieť do zrkadla.
A zamrzla som na mieste. Vyzerala som ako nejaký zombie. Bola som celá v čiernom, od vlasov po balerínky. Vyzerala som ako pokazená verzia Wednesday Addamsovej.
Ozvalo sa zvonenie zvončeka, zobrala som si kabelku a vybehla z izby. To sa už ozvalo tresnutie dverí a mamine: "Vitaj zlatko, o chvíľu je dole."
Prevrátila som očami a zbehla po schodoch rovno do kuchyne. Niall tam stál a vyzeral úžasne. Vôbec na sebe nemal čierny oblek, ako by som očakávala. Mal len čierne nohavice, bielu košeľu a kravatu, ktorú mal len tak mierne zaviazanú. Vlasy mal rozstrapatené od vetra a líca mal ružové.
Oči sa nám stretli a obaja sme sa na seba usmiali. "Môžeme?" opýtal sa ma a ja som prikývla. Rozlúčili sme sa s mamou a vyšli do chladného večera.
"Vyzeráš úžasne," povedal mi Niall a ja som sa usmiala.
"Naozaj? Mám na sebe veľa čiernej. Je to zvláštne. Veľmi ju nenosím, je to skôr smútočná farba," odvetila som a pokrčila ramenami.
Niall sa zasmial. "To nevadí, veď je predsa Halloween."
Prikročila som k nemu a zastavila sa tak, aby nemohol urobiť ďalší krok. "Aj ty vyzeráš super, no je potrebná ešte menšia úprava."
Niall nadvihol obočie, no čakal, čo urobím. Ja som mu rozopla dva gombíky na košeli a upravila som mu ju na pleciach. "Teraz je to dokonalé."
Zasmial sa na mne a navrhol mi svoje rameno, ktoré som s vďačnosťou prijala. Cestou sme prebrali všetko k čomu sme sa ešte nedostali. Obľúbené kapely a pesničky, aktuálny playlist v Ipode, detstvo a trápne príhody, rodinu a súrodencov (aj keď pre mňa to bola bolestivá téma), školu a priateľov, obľúbené jedlo (pri ktorom som Nialla musela zastaviť, lebo by sa rozplýval do polnoci) a nápoje, filmy a literatúru, umenie a rôzne iné témy, ktoré sme nestihli prebrať. O Niallovi som už prakticky vedela všetko. Na začiatku som sa cítila rozpačito, keď som sa mala pred niekým otvoriť a hovoriť mu o sebe, no pri Niallovi mi to išlo v pohode, dokonca aj komunikácia. Nikdy som veľa nerozprávala alebo lepšie povedané, vždy som sa vedela porozprávať len s ľuďmi, ktorých som poznala odmalička. S Niallom ako by som sa poznala veky, mohla som mu hovoriť o čomkoľvek a on ma vedel dokonale pochopiť.
"Páni," vydýchol, keď sme prišli k tanečnej sále. Musím povedať, že sme si s tým dali prácu, a výsledný efekt bol ohromujúci. V celej sále blikali červené svetlá, na stropoch boli upevnené papierové netopiere, na zemi sa váľali vyrezané tekvice, ktoré vrhali na parket odstrašujúce tiene, stoly sa prehýbali pod množstvom skvelého jedla, ktoré vyzeralo odpudivo, ale každého som uistila, že sú výborné.
Niallovi sa rozžiarili oči, ale nezamieril k stolom, ako som si myslela. Namiesto toho sa otočil ku mne so širokým úsmevom na tvári.
"Smiem prosiť?" opýtal sa ma a divne zasalutoval. Neveriacky som na neho hľadela a potom sa zamračil. Postavila som sa bližšie k nemu, aby som prerevala hudbu.
"Hovorila som ti, že netancujem. Neviem to."
"Presvedčím ťa o tom, že vieš," chytil ma za ruku a obaja sme sa ponorili do vlniaceho sa davu na parkete. Neverila som, že mi to urobil. Jednoducho som tomu neverila. Tancoval so mnou, vykrúcal ma po každej voľnej ploche, ktorú našiel a mne sa točila hlava a bola som zadýchaná. Takto sme pokračovali celých desať pesničiek, kým som rázne neprehlásila, že už nevládzem. Išla som si sadnúť k stolu, vlastne som sa naň zvalila. Niall nám priniesol punč a tak sme v kúte sály popíjali a sledovali dianie okolo.
O dobrú hodinu sa konečne ukázala Tora, zavesená do Jasona s úsmevom na tvári. Bolo to tak dávno, čo som ho naposledy videla. Väčšinou som sa mu snažila vyhýbať.
Premerala som si ho. Vôbec sa nezmenil, čierne vlasy nosil starostlivo nalakované, obrovské svaly tentoraz skryl pod čierny frak a okolo krku mal preveseného motýlika. Znechutene som tresla pohárom po stole a snažila sa nerozčuľovať sa.
No viac, ako hnev som pociťovala niečo iné. Zhnusenie, zlý pocit zo samej seba a hlavne bolesť. Obrovskú bolesť, ktorá vôbec po tej dobe neprešla.
Cítila som na sebe Niallov pohľad.
"Bell, čo sa deje?" opýtal sa a pozorne si ma prezrel.
Kývla som hlavou k tancujúcemu páru. "To je on."
Obzrel sa, nevidela som, ako sa zatváril, pretože som si tvár skryla do dlaní. Začala som dýchať rýchlejšie a preklínala som svoje spomienky, ktoré mi zaplavili myseľ.
"Povieš mi to alebo sa mám pýtať?"
"Čo ti mám povedať?" zašomrala som.
"Čo sa naozaj stalo, že ho neznášaš?"
Ostala som ticho. Nechcela som otvárať staré rany, nechcela som Niallovi kaziť náladu, nechcela som nič. Vedela som, že som mala ostať doma. Všade kam prídem všetko pokazím.
"Zase som to urobil však?" opýtal sa opäť. "Povedal som niečo, čím som u teba vyvolal spomienky a ty sa teraz hneváš."
Pokrútila som hlavou a pozrela naňho. "Nie. Len...rozhodovala som sa, či ti to povedať alebo nie."
Usmial sa. "Nemusíš mi to hovoriť, nežiadam to od teba."
Vďačne som sa usmiala, no potom som zamrzla. "Kde sú?"
Sondovala som pohľadom po sále, no Toru som nikde nevidela. Srdce mi divoko zabúšilo a na krku mi vyrazili zimomriavky. Dofrasa!
"Asi len išli..."
"Ty to nechápeš Niall," zavila som nešťastne. "Musím ju mať na očiach. Nesmie s ním byť sama."
"Ale prečo?" naliehal.
Vstala som a schmatla ho za rukáv. Ešte raz sme prezreli každú tvár a keď sme si boli istí, že tam nie sú, vybehla som von a Nialla ťahala za sebou. Tváril sa nechápavo a ja zase zúfalo.
Vbehli sme z krídlových dverí a zastali. Večerný vánok mi prefúkol vlasy a ja som sa striasla. Premerala som si celé parkovisko, nikto tam nebol. Kde si Tora? Tak kde si?
 

2 people judged this article.

Comments

1 - Di - Di | Web | 27. february 2013 at 23:47 | React

woo hooo.. dočkala som sa a som na teba hrdá, lebo je to dokonalé... ale PREČO s ním nesmie byť sama??? budem znova (ne)trpezlivo čakať na ďalší diel, :)

2 Kika Kika | Web | 3. march 2013 at 22:48 | React

čo je on nejaký úchyl? (môj velice presný určite tip, moc sa nesmej) ale príde mi to tak :D ono je to tak prekrásne, také milé a príjemné, tak neprešpekulované, neviem, ako to napísať, čo sa mi na tom páči :D len viem, že to zbožňujem a teba tiež :D je to krááásne ♥

3 Monka Monka | Web | 6. march 2013 at 6:56 | React

úžžas ! :OO on je asi ozaj potom nejaký úchyl O.o

4 Em Em | Web | 6. march 2013 at 11:07 | React

čooo ?? to ako.. teraz tomu už vážne nechápem, ale k tomu mi pomôže asi len ďalšia časť..kto je to ten Jason ??! :OOO

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement