"On my darkest days I wear my brighest colors"

3. kapitola

3. january 2013 at 16:09 | Tyna |  Because of you
Kratšia, no dúfam, že poteší :)


Vbehla som do domu, stihla som pozdraviť Rosario a potom som upaľovala hore schodmi. Tašku som hodila k posteli a rýchlo som sa prezliekla do niečoho pohodlnejšieho. V mojom prípade to boli sivé tepláky a tričko s nápisom: Zachráňme veľryby. Zobrala som si dvojhárok a pero a zase som zbehla dole. Dvoma krokmi som prešla ku kúpeľni a skontrolovala som si make-up, aby som sa uistila, či mi nevidno tie zradné pehy. Všetko bolo tak ako malo byť a tak som urobila poslednú úpravu vlasov, ktoré som stiahla do gumičky.
"Hej Rosario?" nakukla som do kuchyne.
"Sí?"
Prišla som k nej. "Idem...k nášmu...novému...susedovi...," snažila som sa jej vysvetliť a popritom som divo gestikulovala, aby ma pochopila. Rosario tam len stála s nadvihnutým obočím a ja som premýšľala nad tým, prečo som sa ja hlúpa neučila španielčinu.
Chytila som ju za predlaktie a dovliekla k oknu. Jemne som odhrnula záves a ukázala na Nialla, ktorý sa opieral o náš plot a čakal ma. Rosario sa usmiala a veľavýznamne na mňa žmurkla. Ja som očervenela a začala krútiť hlavou, keď som ju pochopila.
"Nie, to nie je tak. To je kvôli škole, chápeš? Úloha," ukázala som na papier a pero. "Escuela," spomenula som si na španielske slovíčko.
Vzdala som to a radšej napísala odkaz mame, keby sa náhodou vrátila domov, čo bolo ale veľmi nepravdepodobné. Pripla som jej ho na chladničku a potom som sa pobrala von.
"Môžeme?" opýtal sa Niall.
Prikývla som a nasledovala som ho smerom k domu naľavo, ktorý bol podobný tomu nášmu. Niall ma viedol po úhľadne pokosenom trávniku, pomedzi spleť farebných kvetov, ktoré sa ťahali za slabými lúčmi írskeho slnka.
Gentlemansky mi podržal dvere a ja som vošla dovnútra. Začula som veselý spev, ktorý sa ozýval neďaleko a ku ktorému ma viedla úžasne lahodná vôňa.
Mlčky som Nialla nasledovala cez chodbu do slnečnej kuchyne ladenej do žltej farby, kde som si všimla staršiu ženu, ktorá postávala pri sporáku.
"Mama, toto je Any, moja spolužiačka. Máme spoločnú úlohu," vysvetlil jej a hneď išiel nazrieť do hrncov, ktoré boli všade porozkladané. Jeho mama prišla bližšie ku mne, utrela si dlane do zástery a potom mi podala ruku.
"Rada ťa spoznávam Any. Volaj ma Maura," predstavila sa mi s úsmevom, ktorý bol tak podobný tomu Niallovmu.
Tiež som sa na ňu usmiala. Chcela som povedať niečo chytré, akože majú krásny dom, ale v tej chvíli ma nenapadla žiadna trefná poznámka, tak som sa len usmievala.
"Tak teda...ideme sa venovať tej školskej úlohe," zahlásil Niall, zobral si tanier s jedlom a potom ma ťahal za rukáv do krásnej a dobre udržiavanej záhrady, kde to hýrilo farbami. Všade som videla farebné fliačiky kvetov a v strede záhrady bol krásny drevený altánok.
A tá úžasná vôňa. Tak sladká až sa vám zbiehali slinky a dokonca ste ju mohli zacítiť na jazyku.
"Tak s akou otázkou začneme?" opýtal sa Niall a už si rozkladal papiere po drevenom stole. Pribehla som k nemu a tiež sa posadila.
S úsmevom som mu povedala: "Ja by som pre teba jednu otázku mala."
"Počúvam," zatváril sa vážne.
"Aký je tvoj najväčší sen?" opýtala som sa otázku, ktorá bola na mojom imaginárnom zozname najľahšia.
Tváril sa, akoby usilovne premýšľal nad odpoveďou. Potom sa usmial a uvoľnene sa oprel o stoličku. "Môj najväčší sen je byť tak bohatý, aby som si mohol kúpiť Nando's reštauráciu a pomenovať ju Niallo's."
Neudržala som sa a začala sa hlasno smiať na celú záhradu. "Are you serious?"
Pozrel sa na mňa urazene lebo som sa smiala. Bolo dosť zábavné počúvať Niallove odpovede a potom ich zapisovať. Asi po desiatich minútach sme pochopili, že ak nám toto prejde, tak to bude úspech. Kládla som Niallovi otázky tak rýchlo, že musel povedať prvú hovadinu, čo mu prišla na um. Už dlho som sa tak dobre nezabavila. Nakoniec sme zapísali viac ako jeden dvojhárok.
"Hráš?" opýtala som sa zrazu, keď som si všimla gitaru, ktorá bola opretá o altánok. Nečakala som na jeho odpoveď a zobrala si ju do ruky. Nadýchla som sa a prešla som prstami po strunách, ktoré sa okamžite rozvibrovali.
"Hej a ty?"
Prikývla som a podala mu gitaru. "Zahraj niečo."
Zobral si hudobný nástroj k sebe a potom chvíľu premýšľal. Prsty mu prešli po strunách a tie vytvorili krásnu melancholickú melódiu. Niallovo hranie na gitaru nebolo to, čo ma najviac prekvapilo. Ústa som otvorila až vtedy, keď začal spievať.

Who do you think you are?
Who do you think I am?
You only loved to see me breaking
You only want me cause I'm taken
You don't really want my heart
No, you just like to know you can
Still be the one who gets it breaking
You only want me when I'm taken
Gitara náhle zmĺkla, akoby nikdy nevydala žiaden zvuk. Niall sa na mňa usmial.
"Páni," vydala som zo seba. "Si talent. To je tvoja pieseň?"
Zapýril sa a sklopil pohľad. "Vieš, okrem toho, že chcem mať reštauráciu by som chcel mať kapelu, chcel by som nahrať cédečko, chcem chodiť po svete a lámať rebríčky hitparád."
"Tak prečo to neurobíš?" neviem prečo, ale začala som šepkať. Videla som mu v očiach, že toto je preňho veľmi dôležité. Keď hral a spieval, videla som mu v očiach iskričky, usmieval sa a bol šťastný. Toto bol jeho život. Hudba.
Pozrel sa na mňa s naliehavosťou. "Pozri, toto všetko chcem. Chcem to, ale sú to len hlúpe sny, chápeš? Ja nie som...," stíchol.
"Dosť odvážny na to, aby si si splnil sen?" dokončila som zaňho.
Odložil gitaru na prázdnu stoličku a začal zhŕňať papiere, ktoré sme zapísali.
"Čakáš, že tie sny sa splnia sami od seba? Že ráno vstaneš a budeš slávny? Lenže Niall, takto sny nefungujú."
"Ja viem," povzdychol si. "Jednoducho...sa bojím tej ťažkej cesty a...sklamania."
"To je v poriadku," povedala som mu a zasmiala sa. "Musíš bojovať za to, čo chceš. Áno, nehovorím, že to bude ľahké. No bez tmy by sme nikdy nemohli vidieť hviezdy."
Zasmial sa. "A čo tým chcel básnik povedať?"
"To, že sny sa nesplnia lusknutím prsta. Bude ťa čakať tvrdá práca, no na konci čaká odmena."
"Si zvláštna vieš to?" snažil sa zahovoriť.
"A to mám brať ako kompliment alebo urážku?"
"Kompliment. Bolo to myslené v dobrom."
"Ďakujem," zasmiala som sa. "Zdá sa, že úlohu máme za sebou. Už pôjdem."
Zodvihla som sa a zobrala si svoju dokončenú úlohu. Niall ma odprevadil do kuchyne, kde som sa rozlúčila s jeho mamou, ktorá bola tak milá a zabalila mi jablkový koláč.
"Inak sa ti chcem ospravedlniť za včerajšok. S bratom Gregom sme hrali basketbal a on mi povedal o tej nehode, čo sa stala," hovoril mi, keď sme vychádzali von.
"V pohode," odvetila som mu. "Tak zajtra v škole."
"Hej, tak zajtra."
 

3 people judged this article.

Comments

1 Natálie. Natálie. | Web | 3. january 2013 at 16:16 | React

Máš skvělý blog :))^^

2 Mielle Mielle | Web | 3. january 2013 at 16:23 | React

Hezké :)

3 Bebs Z Bebs Z | Web | 3. january 2013 at 16:52 | React

Aww ... Je to strašne krásne ... Som rada, že Niall a Any sú taký dobrý kamaráti :))

4 Em Em | Web | 3. january 2013 at 18:24 | React

wow, super! looking forward to next part ;)

5 - Di - Di | Web | 3. january 2013 at 19:04 | React

Usmievam sa ako priblblé decko, ale ja som tak neskutočne šťastná, že je nový diel. Dlho som sa na nič tak netešila. :) Keď Niall hral Any Taken, život som si ho predstavila. Počas celej poviedky si ho živo predstavujem. Krásne, už sa teším na pokračko, :)

6 Kika Kika | Web | 3. january 2013 at 21:17 | React

je to dokonalé, ako vždy, honey :) to, ako Any rozprávala Niallovi o tom, že si ma splniť sny, to bolo nádherné :) píšeš dokonalo, zbožňujem to :) ani nevieš, aká som rada, že si späť a blog zas funguje, tvoje príbehy sú perfektné :)

7 Monka Monka | Web | 4. january 2013 at 11:11 | React

skvelé ! Tiež som sa usmievala do monitoru ako priblbá :D Teším sa na ďaľšiu časť ;))

8 Maruš Maruš | 6. january 2013 at 14:16 | React

Mám rada číslo osem, vieš? :D :D ..som v 8. triede (vlastne v 3. :P), dvojča sa mi narodilo 8. :D ..ale pekné je, nie? :D ..a keďže mám rada číslo osem ako hvízda ti píšem 8. komentár! :D :D

No dobre, ale k pointe :D Zaujímavo nám tu sneží! :D ..je tooo.. ako keď človek je palacinky, lebo palacinky sú najdokonalejšie jedlo, ktoré som sa ešte nestihla naučiť pripraviť, ale veľmi ich ľúbim :D chápeš to? :D lebo ja nie ale je to dokonalééé :D :)

P.S. Nepila som, som len opojená dobrou náladou :P

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement