"On my darkest days I wear my brighest colors"

Welcome to my life - rozlúčka a poďakovanie

23. october 2012 at 16:52 | Tyna |  Welcome to my life



Nikdy by som si nebola pomyslela, že mi nejaký príbeh prirastie k srdcu, no teraz to celkom jasne môžem prehlásiť. Milujem písanie. Je to niečo, čoho sa nikdy nevzdám, č o bude navždy vo mne.
Keď človek píše príbehy, nič nie je lepšie ako písať ich ľuďom, ktorí chcú čítať.
Keď píšem príbeh, som jeho dejom, jeho postavami, jeho prostredím, jeho zápletkami. Je ťažké opustiť to. Je ťažké opustiť mojich imaginárnych priateľov - Deboru, Ashley, Bena, Margaret a dokonca aj lorda Richarda. Možno sa budete diviť, ale oni všetci žijú, žijú vo mne, v mojich slovách a myšlienkach. A ja im ďakujem za to, že mi vyrozprávali svoj príbeh. Že som mohla byť jeho súčasťou.
S WTML končí jedná etapa môjho života, jeden celok môjho dospievania, jedna časť môjho ja.
Do tohto príbehu som vložila moje spomienky, sny a túžby, do Deborah som vložila kúsok seba, moje myšlienky, nálady a veľký kus mojej povahy (a hlavne tú moju neskrotnú drzosť).
S každým nasledujúcim dňom som premýšľala nad týmto príbehom, nad Deborah a Harrym a nad ich osudom, verte mi, menil sa rýchlosťou svetla, no nakoniec som rada, že som to skončila tak, ako som to skončila.
Ak sa pýtate, kde vznikol počiatočný nápad na celú túto šialenosť, poviem vám jediné: Na na na.
Áno, práve táto pieseň ma dokázala inšpirovať na vzťah Deborah a Harryho a práve tieto dva verše:

We're like na na na
Then we're like yeah yeah yeah

(ak ste čítali poriadne, možno pochopíte, akú to má súvislosť)

Keď vám píšem tieto riadky, v pozadí mi hrá Taken a napadá ma, že sa to naozaj skončilo a mám chuť plakať. Áa, Damn! Ja naozaj plačem. Prečo som taká citlivka? Prečo mám pocit, že odišli? Je to, akoby som sa mala lúčiť so skutočnými ľuďmi. A oni sú!
A to som plakala aj pri epilógu a dokonca aj pri vašich komentároch.
To by už hádam aj stačilo. Nemienila som písať siahodlhé lúčenie sa s týmto príbehom, no aj tak vás ešte unudím a ukradnem si pár riadkov pre poďakovanie niektorým úžasným osôbkam:


Kikuš- Love u girl :* Ani nevieš ako. Si prvá, ktorá čítala WTML. A tá, ktorá mi vždy vyčarila úsmev na tvári svojími komentármi (a tiež guličkami :D a tými vyhrážkami pri predposlednej časti :D ). Píšeš geniálne, milujem tvoje poviedky a OMT? Je moja srdcovka. Ďakujem :)

Maruš- si úžasná baba :* Ešte teraz si pamätám tvoj komentár: "Že ona bude s Harrym?", pri ktorom som si povedala: "Fuck! To som až taká predvídateľná?" :D Posnažím sa moju predvídateľnosť zmeniť. Aj tebe ďakujem za komentáre, veľmi ma tešili. Love u :*
(P.S- Adriana je super, trust me! :)

Miriam- ďakujem za všetky tvoje komentáre. Vždy mi zlepšili náladu :*

Alexi- aj tebe ďakujem za všetky komentáre. Niekedy sa to už nedalo a rehotala som sa skrútená na zemi :D keď tak spätne kukám na časy pri tvojich komentároch (0:32 ), dúfam, že si často neponocovala. Love u so much :*

Chipsa (po novom Sonny, ale u mňa stále čipsááá :D )- už po neviem koľký krát ďakujem. Si skvelá, WTMD milujem, nemysli si, že ten príbeh nečítam, keď nekomentujem. Ja to niekedy tak zvyknem robiť, že si najprv prečítam celý príbeh a potom pri druhom raze dávam aj komentáre, lebo si tak lepšie všimnem niektoré detaily, ktoré mi predtým možno unikli. Takže v najbližšej dobe ťa začnem zaplavovať komentmi. Love u :*

Taktiež ďakujem všetkým, čo príbeh čítali, ale nekomentovali.

ĎAKUJEM VÁM. Ďakujem, že ste tomuto príbehu dali šancu a že ste dali šancu mne. It means a lot to me. Love u :*
 

2 people judged this article.

Comments

1 Kika Kika | Web | 23. october 2012 at 19:14 | React

zlatino moje, love ya too :* to je tak krásne, celý príbeh bol :) veľmi sa teším, čo ďalšie tu pribudne :)

2 Alexi Alexi | 23. october 2012 at 20:07 | React

Babeee, I love u too!:* Ani nevieš, ako veľmi si ma teraz potešila:) Milujem, keď má niekto radosť z toho,čo robím, veľa to pre mňa znamená!:) A nie, neboj, to je môj zvyčajný čas, kedy čítam poviedky:D Skôr je to pre mňa neuskutočniteľné, kedže si poslendou doobu nezapínam ntbk a keď prídem večer domov, tak sa dlho učím:)  Ale nebudme tu kecať o sebe... prosím, nebuď smutná!:) Viem, aký je to pocit, keď niečo dopíšeš (cez leto som mala  rozpísanú poviedku, ale ani za nič ju nikomu neukážem, keď tak čítam vaše dokonalé diela:D ) ale to pominie, keď začneš písať niečo nové, uvidíš!:) Hlavne sa nevzdávaj písania (aj keď podľa tvojich prvých slov to nehrozí:) ) a už sa neskutočne teším na dalšie poviedky!:) Keep writing, I love u so much!! xxx

3 Miriam Miriam | 1. november 2012 at 8:42 | React

Uf,teraz sa citim ako blbec.Prečo som ti to nekomentovala VŽDY? Mmmm asi preto ,že som leniva,ja viem.Ale ak napišeš aj dalšiu tak ti dam zakaždym komentár (ak sa bude dat :D :D)Tvoja poviedka bola a vlasne aj je užasná.Skvelo pišeš.Tak v tom aj pokračuj tešim sa (a určite nie iba ja ) :*

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement