"On my darkest days I wear my brighest colors"

13. kapitola

12. october 2012 at 15:22 | Tyna |  Welcome to my life
Joooj, deti moje :D Som mŕtva, ale načisto akurat teraz vám píšem všetkými desiatími prstami, tak ako sa to má, pretože sa to takto učíme v škole. :D Mne už normálne hrabe z tej ekonomiky. Včera som pozerala hospodárske správy na voľajakom kanáli na satelite a prvý krát som rozumela o čom točia :D Ja už normálne začínam ekonomicky myslieť a začínam si prepočitávať, či mi desať eur na karte vystačí na cestu do školy tam aj naspäť celý týždeň :D Dobre to už stačí. Nechcem vás znechutiť skôr, ako sa pustite do novej kapitoly. Tento príbeh pomaly, ale isto končí. Pribudne ešte pár kapitol a potom The End. No mám pripravené ďalšie, nebojte sa :D Dobre, vážne už končím.
Hope U Like It :*


Deborah
Vrátili sme sa do Hlavného stanu a ako sme zistili, Zayn sa úplne vžil do svojej novej roly a to bábo ešte ani nebolo na svete. Nedovolil Ash, aby sa namáhala a tak všade kam chcela ju Zayn nosil. Vedela som, že sa to Ash nepáči a že ak jej dôjde trpezlivosť, tak doňho nakričí. Ja som sa ho však nesnažila upozorniť. Ako sa hovorí...škodoradosť najväčšia radosť.
Predtým, než sme prišli sme Ashley kúpili košík s ovocím, za čo sa na nás nepekne mračila.
"No čo, zvykaj si," pokrčila som plecami.
Povzdychla si a potom sa rozžiarila. "Deb, Harry? Ja, neviem ako to mám...budete krstní rodičia?"
Šťastne som sa zasmiala. "Och, kamoška, jasné, že budeme. Už som si myslela, že sa ani neopýtaš."
Objali sme sa a radostne poskakovali.
Poobede prišli aj El s Danielle. Asi polhodinu blahoželali Ashley a rozprávali sa s ňou. Ostali aj na obed a témou číslo jeden nebolo nič iné ako bábo. No potom sa Harry prudko vystrel až ostatní zmĺkli.
"Koľkého je?" opýtal sa úplne od veci a ostatní sa zasmiali.
"Štrnásteho novembra," odvetil Liam a ďalej sa špáral v zemiakoch.
Harry veľavýznamne pozrel na mňa, no ja som mu pohľad nechápavo opätovala.
"O dva dni máš narodeniny," povedal. Prekvapene som vypúlila oči. Úplne som na to zabudla. Neverila som, že som zabudla na vlastné narodeniny. Ako to?
"A?" opýtala som sa nezaujato a ďalej sa prehrabávala vo večeri. Harry neveriacky prevrátil oči.
"Musíme urobiť nejakú party alebo niečo podobné. Budeš mať predsa osemnásť a na to sa len tak nezabúda," zašepkal a dal mi sladký bozk na líce.
Premáhala som povzdych. Toto budú moje prvé narodeniny, ktoré nestrávim doma. Ktoré nestrávim s otcom a jeho trápnymi pokusmi o to, aby som bola šťastná.
"Nechcem žiadne veľké party Harry. Chcem stráviť narodeniny úplne obyčajne," povedala som mu a potom sa uškrnula. "A ak to nebudeš rešpektovať, tak ťa roztrhnem ako žabu."
"Prosím toto mi nemôžeš urobiť, mal som na pláne veľa vecí," zosmutnel a hodil na mňa prosiaci kukuč.
"Nie Harry. Na mňa toto neplatí. Vlastne, celkom by mi vyhovovalo, keby sme moje narodeniny úplne ignorovali. Veď ich mám každý rok," usmiala som sa, no Harry ostal neveriacky pozerať.
"Nie, musíme ich osláviť," namietal Harry, no Liam sa vystrel a umlčal ho pohľadom.
"Harry, od šestnásteho do dvadsiateho máme koncerty, ak si zabudol..."
"Myslel som si, že by sme ich mohli prelož..."
"Nemohli," umlčal ho Liam.
Chytila som Harryho za ruku. "No tak, mne to vadiť nebude. Venuj sa svojej práci."
"Ale mačiatko ja som chcel..."
"Fuj, toto si nechajte na večer," ozval sa Louí. Chcela som po ňom niečo hodiť, ale Hazza to vyriešil za mňa a hodil po ňom plátok salámy.
Bola som mĺkva. Budú to síce len štyri dni, no aj tak mi bude strašne chýbať. No musím ostať tu a postarať sa o Ash aj keď tú už prehováral Zayn.
Po obede som poumývala riad a Harry sa ujal poutierať ho.
"Povedz niečo," ozval sa a otočil sa ku mne.
Otočila som kohútikom, aby prestala tiecť voda a utrela si ruky. "A čo také?"
"Hneváš sa na mňa?"
Prekvapene som zaklipkala očami. "Prečo by som sa mala?"
"Ver mi, nemal som v pláne nechať ťa tu samú na tvoje narodeniny a navyše po tom všetkom, čo sa stalo, vážne som mal na pláne, že sa spolu skvele zabavíme, predsa len budeš mať osemnásť a premýšľal som, že proste niekam vypadneme a užijeme si, naozaj, už som mal pripravené letenky na Bora Bora, ale...," vysypal zo seba a ja som naňho čumela, potom som si uvedomila, čo hovorí a zastavila ho.
"Bora Bora? Vážne si chcela moje narodeniny osláviť na Bora Bora?"
Jemne sa usmial. "Hej, ale teraz sa to jednoducho všetko pokazilo."
"To nevadí, aj myšlienka sa predsa cení, no nie?" zasmiala som sa a štuchla ho do ramena.
"Naozaj nepôjdeš s nami? Na Bora Bora by sme mohli ísť po koncertoch," opýtal sa už po stý krát a pohladil ma po líci.
"Nie," odvetila som. "Musím sa postarať o Ash. A už som ti hovorila, že chcem, aby ste moje narodeniny ignorovali. Naozaj, pre mňa to nie je nič výnimočné."
"Neverím. Každý sa predsa teší na darčeky," zasmial sa a ja s ním.
S Harrym sme nemali nič na práci a tak sme sa vyparili do mesta. Chvíľu sme sa len tak bezcieľne túlali až sme nakoniec zakotvili v obchode s vecami pre novorodencov. Viem, že to bolo skoro, ale chcela som Ash prekvapiť a kúpiť nejaké dupačky alebo aspoň nejakú maličkosť, aby si pomaly zvykala na myšlienku, že bude mamou.
"Tieto sú krásne," ukázala som Harrymu na sadu bielych svetríkov a rozhodla sa, že ich kúpim.
"Sú otrasné a navyše, prečo by sme mali kupovať päť bielych svetríkov? Krpcovi bude stačiť len jeden. Poď sa pozrieť, čo som našiel ja," potiahol ma na druhú stranu obchodu a ja som zatiaľ svetrík strčila do košíka.
Ukázal mi na malé dupačky modrej a zelenej farby s obrázkami aut.
"Harry, ale tie sú chalanské. My ešte nevieme, čo to bude. Mali by sme kupovať neutrálne farby, čo povieš?"
"Môžeme predsa zobrať z viacerých farieb. Nikomu to neuškodí," zahlásil.
"Ash by sa nepotešila, keby sme míňali peniaze na niečo, čo jej nebude treba," povedala som pochybovačne.
"No tak Deb. Vidím ti na očiach, že by si chcela vykúpiť celý obchod. A keby niečo, môžeme sa vyhovoriť na to, že budeme predsa krstnými rodičmi, no nie? Tak do toho. Ber, čo sa ti páči."
A vtedy sa to stalo. Prestala som pozerať na ceny a na to, že to možno ani nebude potrebné a hádzala do košíka všetko, čo sa mi páčilo. S Harrym sme kúpili tisícky a tisícky košieľok, dupačiek, svetríkov, ponožiek, plienok, cumlíkov, fľašiek, kašičiek a rôznych blbosti, že sme to sotva napchali do auta. Taktiež sme si nemohli pomôcť, ale museli sme kúpiť postieľku a veľa, veľa plyšákov. S Harrym sme sa bavili a kúpili aj obrovské strieborné zrkadlo, pretože sme si povedali, že keď je to Zaynovo dieťa, určite zdedí aj jeho narcizmus a preto bude potrebovať zrkadlo.
Zdalo sa, že nás pri nakupovaní nič nezastaví, no nakoniec sa tak stalo, keď predavači začali postupne zatvárať obchody.
S plným autom sme sa vrátili do hlavného stanu a všetky tašky vyložili v obývačke, ktorá bola rázom celá plná. Ash nerváčila nad tým, že sme toho kúpili veľmi veľa a že sme nemali lebo niečo si chcela kúpiť aj sama a tak.
Keď sa Zayn vrátil domov, mal čo robiť, aby nedostal zástavu srdca. "Čo to je?"
"Zayn!" vykríkla Ashley a rozbehla sa k nemu a predierala si cestu cez porozhadzované veci. Zayn ju ukryl vo svojom objatí, takže sme počuli len Ashin tlmený hlas. "Harry a Deb sú maniaci. Pozri, čo všetko kúpili."
"Harry?" Zayn sa otočil po mojom kučeravcovi a vraždil ho pohľadom.
"No tak, ušetrili sme vám veľa práce. Sme krstní rodičia a nikto nám nezabráni kupovať darčeky nášmu krstňaťu. Tak si zvykajte."
"Ale kúpili ste aj veľa zbytočnosti. Pozri, ja neviem či to bude chlapec alebo dievča, tak prečo ste zo všetkého kúpili viac farieb? Načo mi to preboha bude?"
"Viem, že to bude chalan. Je to predsa Zaynovo decko," povedal Harry. Zayn sa zamračil.
"Bude to baba. Sto percent. A nehádaj sa so mnou," napomenula som ho prstom.
"Nie, hovorím, že to bude chlapec."
"Dievča."
"Chlapec."
"Dievča."
"Chlapec."
"Dievča."
"Fajn uzavrieme stávku. Ak vyhrám a bude to chlapec, budeš musieť skúsiť paragliding a spustíš sa z tej najväčšej možnej výšky," škodoradostne sa uškrnul.
"To nie je fér Styles. Veď vieš, že sa bojím výšok, robíš to naschvál. Chceš, aby som ťa nenávidela viac, ako ťa nenávidím teraz," ofučala som sa. No potom ma niečo napadlo.
"Fajn, ale keď vyhrám ja a bude to dievča, budeš musieť byť celý deň s vyžehlenými vlasmi," v očiach sa mi nebezpečne zablýskalo.
Chvíľu to zvažoval až som si myslela, že to nakoniec vzdá, no potom pomaly prikývol. "Fajn, platí. Len chcem, aby si vedela, že si tá najhoršia osoba na svete. Neznášam sa."
"Nápodobne," uškrnula som sa.
"Hej, vnímate vôbec?" opýtala sa Ash a zamávala mi rukou pred očami.
"Prosím?"
"No tak Deb, už prestaň. Už nikdy nič nekupuj bez toho, aby si sa so mnou neporadila, jasné?"
Smutne som sklopila tvár. Vedela som, že som naštvala svoju najlepšiu kamošku. "Ja som ti chcela kúpiť niečo malé, čo by ti pripomenulo bábo, no potom sa to všetko zvrtlo. Všetko to bol Harryho nápad."
"Čože?" ozvalo sa z kuchyne a o chvíľu z nej vyletel Harry. Hodil sa na mňa a zvalil ma na pohovku v obrovskom objatí a potom ma začal štekliť.
"Môžete byť aspoň trochu vážni?" opýtala sa Ash zúfalo, no my sme ju nepočúvali. "Fajn, asi ťa nezaujíma, že som bola dnes pri mame a ona už všetko vie."
Skoro som sa zadusila slinami. "Čo? Prečo si mi to nepovedala skôr?"
Odstrčila som Harryho a pribehla k nej. Všetko mi porozprávala. To, ako bola so Zaynom pri jej mame a konečne jej všetko povedala a potom boli pri Zaynovej mame, takže už všetko vyšlo na povrch. Akurát to ešte nepovedali Paulovi, čo bude asi najväčší problém. Chalani sa dohodli, že po koncertoch, ktoré ich čakajú v najbližšej dobre, mu to povedia. Teda to, že Ash je tehotná, budú to musieť nejako vyriešiť, pretože je ostro sledovaná, keďže sa vie, že je to Zaynova priateľka a vytŕčajúce bruško by všetko zhoršilo. A taktiež sa bude musieť nejako vyriešiť to, že som Harryho priateľka a ak sa to oficiálne potvrdí, niekoľko fanyniek zomrie od žiaľu, alebo budem v smrteľnom nebezpečenstve ja.
Chvíľu sme sa všetci rozprávali, no potom sme s Harrym šli do jeho izby lebo sme boli unavení a nechceli sme pozerať telku. Film vyberal Liam a samozrejme, že to bolo Toy Story a to sa nám pozerať nechcelo, tak sme to vzdali.
"To je fajn, že Ashina mama to prijala tak dobre," povedala som Harrymu, zatiaľ čo som si natierala krém na nohy. "Povedala by som, že je to divné. Ashina mama ako ju poznám ja, by to nikdy neprijala a Ashin otec by Zayna rovno odstrelil. Viem, že mám v skrini naleštenú vzduchovku."
Harry ma pozoroval a potom sa zasmial. "Chcel by som to vidieť."
Zazvonil mi mobil. Na displeji sa objavilo meno: Gina. Srdce sa mi rozbúchalo a mobil som okamžite zdvihla.
"Áno? Tu je Deborah."
"Slečna, som taká rada, že vás počujem. Tak povedzte, ako sa máte? Ani si neviete predstaviť, aký je bez vás dom mŕtvy."
Keď som počula Ginin melodický hlas, srdce sa mi upokojilo. "Ach Gina, chýbaš mi a aj ocko. Mám sa skvelé, Harry sa o mňa stará, nemusíš sa báť. Ako sa má?"
Vedela, koho mám na mysli. "Veľmi zle slečna. Nerozpráva sa ani so mnou ani s Raulom. Ráno odíde do parlamentu a vráti sa len neskoro večer a to sa vždy zavrie do svojej pracovne. Neje a nepije, vždy je zavretý. Neviem, čo mám robiť, slečna."
"Prídem domov Gina," ozvala som sa bezmyšlienkovo. Harry sa varovne pohol ku mne, akoby si myslel, že okamžite vstanem a pôjdem trebars aj oknom.
"My to nejako zvládneme slečna. Váš otec si musí zvyknúť na myšlienku, že pri ňom nebudete večne, dajte tomu čas."
"Ako myslíš. Ak by sa čokoľvek dialo, daj mi vedieť."
S povzdychom som pozrela pred seba a mobil hodila na vankúš.
"Čo sa stalo?" opýtal sa Harry a upokojujúco ma pohladil po ruke.
"Otec je na tom zle," povedala som znepokojene. "A to len preto, lebo som od neho odišla. Čo som si myslela? Je starý a nezvláda to. Potrebuje ma."
"Pozri. Lord Renly nemá takú moc, aby ťa doma držal pod kladkou. Pamätáš si na to, čo ti urobil? Mala by si na to myslieť vždy, keď sa ťa zmocní táto nezmyselná ľútosť," odfrkol a ja som sa zamračila. Nevedela som, ako sa mám cítiť. Na jednej strane som sa chcela vrátiť domov a postarať sa oňho. Na druhej strane som si spomenula na to, ako sa ku mne správal a ľútosť ma okamžite prešla.
 

6 people judged this article.

Comments

1 Kika Kika | Web | 13. october 2012 at 7:27 | React

óóóóóó to oblečenie nemalo chybu :D jakí zlatí na tých nákupoch :D a inak som zvedavá, čo to bude to malé :D píšeš úžasne, zbožňujem tvoje príbehy :) a toto už končí?? bude mi to veľmi chýbať :( inak, myslím, že chodíš na podobnú školu ako jedna moja kamarátka, stále počúvam o tom "správnom" písaní a ekonomike :D

2 Alexi Alexi | 14. october 2012 at 12:39 | React

Jezis, to je take mile:D Tie nakupy, uplne ako nejakí maniaci v nakupnej horucke:D Pises skvelo, uz sa tesim na dalsiu:)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement