"On my darkest days I wear my brighest colors"

10. kapitola

2. october 2012 at 15:49 | Tyna |  Welcome to my life


Deborah
Všetko som mu povedala a zároveň som sa chcela nabažiť jeho prítomnosti. Jeho vône a úsmevu. Tak veľmi mi chýbal. No vedela som, že by som si od neho mala držať odstup. Pretože ma to bude len viac bolieť, keď potom odíde. Keď ma tu bude musieť nechať napospas mojej apatii a napospas otcovi.
"Deborah," šepol roztúžene a prešiel mi prstami na chrbát. Zosunula som sa na zem, kde kľačal a pritisla sa k nemu. Moje telo okamžite reagovalo na takú výzvu a zachvelo sa.
Jednu ruku si presunul na môj krk a jemne položil svoje pery na moje. No neostalo to len pri jemnosti, nenásytne sa ku mne pritisol a jazykom mi vkĺzol do úst. Takýto desivý bozk som ešte nikdy nedostala. Bol dravý, vášnivý a horúci. Rukami mi vkĺzol pod tričko a chytil mi obnažené boky. Jeho horúca koža pôsobila na mojej divy.
Jeho bozky ma vedeli dokonale vytrhnúť z reality. Pri jeho dotykoch som zabúdala na všetko naokolo.
No keď jeho ruky zamierili vyššie, musela som to ukončiť. "Nie," povedala som rázne a zastavila jeho ruky.
"Prečo nie?" opýtal sa a jemne ma pobozkal.
Odtiahla som sa od neho na bezpečnú vzdialenosť, čo sa mu veľmi nepáčilo. Zamračil sa, no nič mi nepovedal. Ja som sklopila zrak a snažila sa nerozplakať.
"Choď domov Harry," povedala som smutne. "Nedá sa to vyriešiť. Bude to len viac bolieť."
Tvár sa mu skrivila zúfalstvom. "Poď so mnou."
Pokrútila som hlavou. "Nemôžem."
Hovorilo sa to tak ťažko. Prečo som mu vlastne nepovedala pravdu? Že hneď teraz by som s ním odišla kdekoľvek? Že chcem byť len a len s ním?
"Prosím, choď," zašepkala som a dúfala, že ma počúvne.
Harry
Čo sa jej stalo? V tej chvíli som na jej otca chrlil všetky nadávky sveta vo všetkých jazykoch, ktoré ma napadli. Kde je moja Deb? Tá stará Deborah, ktorá by nezaváhala ani na minútu a odišla by so mnou?
"Ľúbiš ma?" musel som sa jej na to opýtať. Len jej odpoveď mi mohla poskytnúť akú takú nádej.
Zdvihla pohľad a pozrela mi do očí. Pomedzi lesklú vrstvu sĺz som uvidel jej emócie. Smútok, hnev, frustrovanosť, lásku, nehu, až som sa čudoval, že to všetko môže cítiť na raz.
Otvorila ústa, no nevydala z nich žiaden zvuk, tak sa len zhlboka nadýchla a nahla sa ku mne s bozkom. Vedel som, že to bola jej odpoveď.
Sedeli by sme tam asi dosť dlho a vzájomne si vymieňali bozky, keby nás neprerušilo trieskanie dverí a krik: "Kde je?"
Kým som si stihol uvedomiť, koho hlas počujem a kým som sa stihol od Deb odtrhnúť, dvere na salóniku sa dávno otvorili.
Dnu sa vrútila mohutná postava Lorda Renlyho, v jednej sekunde na nás hľadel a v druhej ma držal za golier a ťahal ďalej od Deb, ktorá nezrozumiteľne kričala.
"Ako si dovoľuješ po tom všetkom prísť sem?" zúrivo fľusal okolo seba.
"Otec prestaň. Ja som ich zavolala. Prestaň," kričala Deb a snažila sa zachrániť situáciu, no keď mi jej otec zovrel hrdlo, vyľakane vypúlila oči. "Chalani robte niečo. Gina, bež zavolať Raula."
"Milujem ju," povedal som s najväčšou dôstojnosťou. "A je mi jedno, čo si o tom myslíte vy."
Myklo mu okom a na spánku mu navrela žila. Tvár mu zmenila farbu na purpurovú a ja som sa vážne začal báť o môj kyslík, ktorý sa mi nedostával do pľúc.
"Ocko, prosím," zašepkala Deborah a položila mu dlaň na líce. "Odídu."
"Ty ho neľúbiš Deborah," ubezpečoval ju s šialeným výrazom. Sliny mu tiekli z úst po brade a vyzeral naozaj ako nejaký psychopat. Stisk trochu povolil a ja som sa mohol opäť nadýchnuť. "Ja ľúbim teba a ty ľúbiš mňa. Nik iný."
Deborah naňho vyvalila oči. Zdesene si so mnou vymenila pohľad, tak aby to jej otec nevidel. "Áno ocko. Budeme len my dvaja, navždy. Len ich pusti domov a už nikdy neprídu."
Pritom ako to hovorila posunkom ruky ukázala skupinke za nami, aby sa vytratili. Lord Renly ma pustil a chytil dcéru okolo pása a odsunul ju čo najďalej odo mňa.
"Počuli ste ju," ukázal na nás prstom. "Zmiznite."
Len, čo som trochu nabral dych, vystrel som sa a schmatol Deb za ruku. Kým sa jej otec spamätal, pritiahol som si ju a skryl ju za svoj chrbát.
"Deb ide s nami. Nedovolím, aby ostala pri takom šialencovi," precedil som cez zuby. Jej otec sa na mňa zahnal, no jeho päsť zachytila silná ruka. Pozrel som sa po svojom záchrancovi a vedľa mňa stál Raul. Chytil Lorda a oblapil ho do svojho objatia a kývol mi.
Ďakovne som sa usmial a chytil Deb za ruku. Tá sa na mňa neveriacky pozerala. Gina nás vyhnala do haly. "Buďte opatrní. Slečna, nie je čas na balenie, obujte si aspoň papuče."
Podala jej fialové huňaté papučky a položila ich pred ňu. Deb sa obula a so smútkom pozrela na Ginu. "Postarajte sa oňho, prosím."
Gina ju pohladila po líci. "Sľubujem."
Potom sa Gina obrátila na mňa a chvíľu si ma premeriavala. "Daj na ňu pozor, Harry. Spolieham sa na teba. Viem, že s tebou bude šťastná."
Prikývol som a Gina odišla do salóniku upokojovať Lorda. Keď mi zmizla z očí, dal som si dole bundu a podal ju Deb, ani som na ňu nepozrel.
"Poďme banda. Už tu nemáme, čo robiť," zvolal som na ostatných a otvoril dvere. Prví vyšli chalani a za nimi Ash, ktorá držala Deb okolo pliec. Tá sa nesústredene pozerala pred seba. Na tvári mala zaschnuté fľaky od sĺz. Chcel som ju utíšiť, no na to teraz nebol čas. Prvoradé bolo vypadnúť odtiaľto. Navždy.
Deborah
Ani si nepamätám ako som sa dostala do auta, až kým som si neuvedomila, že sedím v Harryho range roveri, zapásaná s cudzou bundou na sebe. Harryho bundou.
"Kam teraz?" opýtal sa Louis, ktorý sedel za volantom. Harry totiž sedel vedľa mňa z ľavej strany a zvieral mi ruku. Na pravej strane sedela Ash a zvierala mi druhú ruku. Po pravde cítila som sa ako malé dieťa, ktoré je smutné a potrebuje utíšiť. Jasné, že som potrebovala, aby ma niekto utíšil, no teraz som myslela na dôležitejšie veci. Napríklad na to, že som otca nechala samého v dome. Keď bude sám, zblázni sa. Teda, ak sa už nezbláznil.
Keď som si spomenula na to, ako na mňa hľadel a na to, ako mi povedal, že ma ľúbi a že navždy budeme spolu, bála som sa. Aj keď neviem vysvetliť prečo, naháňalo mi to strach.
"Do hlavného stanu, kam inam," prevrátil Harry očami. Pomaly som si premerala skupinku v aute. Louis si vpredu niečo pospevoval. Vedľa neho sedel Liam a niečo ťukal do mobilu, pravdepodobne si písal s Danielle. A vzadu sme sedeli ja, Harry a Ash. Niall so Zaynom šli druhým autom. Oči mi klipkali únavou, no vedela som, že nezaspím. Budú ma trápiť nočné mory.
"Deb? Si v pohode?" opýtal sa ma Harry a pritiahol si ma bližšie k sebe. Neodpovedala som mu, myšlienkami som bola úplne inde. Zatiaľ čo by ma v odlišnej situácii ten dotyk jeho rúk rozpálil, teraz ma nechával chladnou.
"Deb?" ozvala sa tento krát Ash a stisla mi ruku. Mlčala som.
"Ash?" Harry hovoril k nej, no pozeral mi do tváre. "Je možné, že by znovu upadla do apatie?"
"Nevieme, čo presne sa jej stalo. Gina hovorila, že bol taká dovtedy, čo jej otec povedal, že sa s tebou nesmie stretávať," odvetila Ash.
Chcela som im povedať, že to nie je len kvôli Harrymu. Nechcel som, aby si mysleli, že ochoriem len pre lásku, bolo v tom viac vecí, nielen on, aj keď z väčšej časti to bolo práve kvôli nemu. Povzdychla som si a oprela sa Harrymu o plece a privrela oči.
~~~
Zdal sa mi zvláštny sen. Sedela som na posteli v mojej izbe v Sídle Renylovcov a otec kľačal predo mnou. Držal ma za ruku a nežne mi hladil palcom moju dlaň. Keď som sa zhlboka nadýchla, pozrel mi do očí a povedal: "Ľúbim ťa Deb. Budeme spolu. Navždy."
"Hhh," nadýchla som sa a prudko sa posadila.
"Čo je? Čo sa stalo Deb?" Harry bol rázom pri mne a objímal ma. Po tvári sa mi rinuli slzy, silno som ho zvierala a ťahala za košeľu. Hruď sa mi otriasala vzlykmi, sen som mala ešte živo v pamäti a slová sa mi donekonečna opakovali a ich ozvena nechcela zmiznúť.
Doteraz som si neuvedomila, kde vlastne som. Posledné, na čo som sa pamätala bolo to, že som ležala opretá o Harryho v aute. Pravdepodobne som zaspala a tak ma neskôr preniesli do postele. Boli sme v Hlavnom stane. Určite.
Chvíľu som načúvala, no všade panovalo hlboké a desivé ticho. Všetci spali.
"Zlý sen?" opýtal sa znovu Harry a pritiahol si ma na hruď.
Prikývla som. No Harry sa pýtal ďalej. "Chceš mi o ňom porozprávať?"
Chvíľu som zvažovala možnosti. Chcem mu povedať to, čoho sa obávam, no viem, že by sa bál a nespustil by ma z oči. No na druhej strane si to chcem nechať pre seba aj keď viem, že to voči nemu nie je fér. Je to príliš osobné. A bojím sa toho.
Pokrútila som hlavou na znak nesúhlasu.
"Tak dobre," zašepkal a ďalej ma objímal.
Jeho ruka nenútene skĺzla na moje odhalené boky a putovala nižšie. Na mieste, ktorého sa dotkol mi naskákali zimomriavky a potom som pocítila tú známu horúčavu. S hrôzou som si uvedomila, že mám na sebe stále len moje veľké tričko a nohavičky, nič viac.
So zastonaním som sa naňho zvalila a obkročmo si naňho sadla. Pritiahla som si jeho tvár bližšie a pomaly ho bozkávala. Rukami som blúdila po jeho tele. Od hrude na brucho a nižšie. Keď som prešla do jeho rozkroku, zovrel mi boky.
Zasmiala som sa na tom, ako privrel oči a dráždila ho ďalej.
Zavrčal a prevalil ma pod neho. Nenásytne sa pustil do môjho krku, pričom jemne hrýzol moju kožu.
Rukami mi zašiel pod tričko, no to som bola celá rozpálená. Vzrušenie a elektrina doslova pulzovali miestnosťou.
Moje tričko ma dlho nechránilo. Rýchlo totiž skončilo niekde na druhej strane miestnosti. Dlaňami som si zakryla prsia, no Harry sa zamračil a pomaly mi dal ruky dole. So žiarivými očami si ma premeral a usmial sa. Očervenela som ako paprika, no on ma pobozkal a potom mi do ucha zašepkal: "Nehanbi sa predo mnou. Si krásna."
"Harry," šepla som roztúžene. "A čo chalani, baby a Ash?"
Harry sa usmial a pohladil ma po líci. "Neboj. Oni sa dnes išli zabávať do mesta. Ash mi hovorila, že radšej ostane pri tebe, no Zayn ju nakoniec prehovoril."
"Takže tu nikto nie je?" opýtala som sa šeptom.
Pobozkal ma a potom mi zašepkal. "Len my dvaja."
Roztriasla som sa, no odhodila som všetky zábrany. Hlavou sa mi premietali všetky tie slušné zvyky, ktoré mi Gina hovorila a verím, že keby vedela, čo teraz robím, omdlela by. No ja som bola voľná a žilami mi prúdila divokosť a nespútanosť. Navyše, ja Harryho ľúbim a sme tu sami. Cítim sa pripravená na tak veľký krok.
Harry na mňa hľadel tak nežne. A ja som prikývla na znak toho, že to chcem.
Zrazu nevyzeral tak sebavedome ako vždy. Ruky sa mu triasli, vyzeral nervózne a keď mi pozrel do očí, v tých jeho som videla rozšírene zreničky, ktoré spôsobovala túžba. Zrazu nevyzeral tak sebavedome ako vždy.
Chcel mi stiahnuť nohavičky, no on bol stále oblečený, čo sa mi zdalo nefér. Pretočili sme sa na posteli. Teraz ležal on a ja som na ňom sedela.
S bozkom som mu vyzliekla tričko a s nadšením si prezerala jeho vypracované bruško. Prstami som mu prechádzala po tehličkách a priblbo sa usmievala.
"Už nechcem čakať," zašepkal mi do pier, keď sa ku mne nadvihol.
"Ani ja," šepla som spať a začala mu otvárať pracku na opasku.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Kika Kika | Web | 2. october 2012 at 19:35 | React

júúú, tento vývoj udalostí sa mi rozhodne páči :) je to dokonalé, píšeš naozaj úžasne :) zbožňujem ten príbeh, sú stráášne zlatí :) ani nevieš, aká som rada, že vypadla od otca :) fakt som sa ho bála aj za ňu :D

2 Klaudia Klaudia | 25. december 2012 at 20:39 | React

oh my god ..za celú túto čast som sa nadýchla asi 2x .no kidding

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement