"On my darkest days I wear my brighest colors"

8. kapitola

31. august 2012 at 19:00 | Tyna |  Welcome to my life


Deborah
Chvíľu som len tak čumela do stropu a premýšľala nad tým, ako som sa dostala do postele. Pamätám si len to, ako sme sa s Harrym vrátili na večierok a o pár minút sme s ockom išli domov.
Harry.
Stále som tomu nemohla uveriť. Akoby to bol len sen. Len akýsi súkromný obláčik šťastia, ktorý mohol rýchlo zmiznúť.
Zahnala som zlé pocity do úzadia a rozhodla sa, že nebudem len tak leňošiť. Keď som sa zodvihla, že sa pôjdem prezliecť, zapípal mi mobil. Čapla som po ňom a pozrela sa od koho je SMS-ka.
Kučierka :*
Z chuti som sa zasmiala. Ani som si nevšimla, kedy si Harry uložil svoje číslo do môjho mobilu. V bruchu sa mi zase rozletelo stádo motýľov.
"Good morning, sunshine. Love u so much."
Usmiala som sa a rýchlo mu naťukala odpoveď. "Love u too."
Mala som mimoriadne dobrú náladu. Bola som šťastná. Prvý krát po dlhých rokoch som sa cítila naozaj dobre.
Obliekla som si moje obľúbené čierne legíny a košeľu a pobrala sa na raňajky. V celom dome panovalo hrobové ticho a ja som mala neblahú predtuchu, že niečo nie je tak, ako má byť. Gina vyletela z jedálne a zastala predo mnou.
"Váš otec je veľmi rozčúlený, prosím vás, buďte slušná," napomenula ma a upaľovala do kuchyne. Z čoho by mal byť rozčúlený? S úsmevom na perách som vošla do jedálne a sadla si oproti otca, no na druhý koniec dlhého stola. Ani som naňho nepozrela a pritiahla si tanier s waflami a naliala si na ne med. Zišlo mi na um, že by som si svoje raňajky mohla odfotiť a potom tú fotku poslať Niallovi, aby som ho rozčúlila. Vždy hovorí, že jedlo v našom dome je božské.
Všimla som si ako na mňa otec uprene pozerá so založenými rukami. Nadvihla som obočie. "Deje sa niečo?"
"Netvár sa, že nechápeš," odvrkol mi otec a postavil sa. Prešiel k veľkému oknu a díval sa na záhradu. Tak fajn, pomyslela som si a odsunula tanier. Asi sa nenajem. Keď otec vstane a pozrie sa z okna, v preklade to znamená dlhú prednášku alebo krik.
"Lenže ja naozaj nechápem," povedala som opatrne. Ajaj, pomyslela som si. Otcovi na krku navrela žila a tvár mu očervenela. Plynulým krokom prešiel ku stolu, zobral z tadiaľ nejaký časopis a hodil ho predo mňa.
Chvíľu som nechápavo sedela, no potom otec so všetkým pokojom, ktorý v sebe našiel povedal: "Len si to pekne prečítaj."
Prisunula som si časopis bližšie a pozrela sa na titulnú stranu. Svietila tam moja fotka s Harrym ako sa bozkávame (a že to bola pekelná fotka! Nechcela som si to priznať, ale vyvolala vo mne horúčavu) a fotka, kde sme sa prechádzali v parku ruka v ruke. Skoro som sa zadusila slinami. S obavou som si prečítala titulok.
"Nový objav Harryho Stylesa?"
Harry Styles (18), člen skupiny One Direction, bol prichytený včera večer s krásnou mladou dámou. Kto je táto blondýna? Podarilo sa nám zistiť, že je to dcéra anglického lorda Renlyho. Má Deborah Renlyová (17)...
Prestala som čítať, pretože otec mi časopis z rúk vytrhol. "Tak, čo mi povieš k tomu, že tvoja tvár je po celom Londýne? Určite je to chyba toho fagana. Chcel byť slávny a preto sa nechal odfotiť s dcérou lorda?"
Keby som si nemyslela, že situácia je veľmi vážna, začala by som sa smiať. No teraz, keď som v sebe dusila smiech, s úškrnom na perách som otcovi povedala: "Otec, on je slávny. Nepotrebuje k tomu fotku so mnou."
"Ale to je mi úplne jedno. Tebe nezáleží na tom, že si ma úplne znemožnila pred celým Anglickom? Ako som ťa to vychoval? Teraz bude každý vedieť, že dcéra lorda chodí z obyčajným spevákom. Pochop to Deborah, s ním ťa nečaká žiadna budúcnosť," kričal a trieskal päsťou do stola.
Ochromilo ma to. "Tak ako nečakala mamu žiadna budúcnosť s tebou?" kričala som tiež a vtedy sa otec narovnal a strelil mi zaucho. Prekvapene som si chytila líce. V očiach sa mi zaligotali slzy.
"Si len dieťa," vrieskal ďalej. "Nechápeš to!"
"Len dieťa?" ozvala som sa a po lícach mi stekali vodopády sĺz. "Dieťa? Otec ja už dávno nie som dieťa, tak otvor oči."
Otvoril ústa, chcel niečo namietať, no ja som pokračovala. "A čo nechápem? Mama trpela. Nevieš si predstaviť ako to tu neznášala. Na jednej strane ťa milovala na druhej nenávidela. Nevieš si predstaviť ako sa cítila, pretože ťa to nikdy nezaujímalo. Presne tak ako som ťa nikdy nezaujímala ja."
Mala som chuť niečo rozbiť, no s najväčšou dôstojnosťou som odkráčala až k dverám. Otec sa spamätal a zakričal: "Nebudeš sa s tým Harleym viac stretávať."
"Volá sa Harry," zvrieskla som naňho. "A ľúbim ho otec, tak to pochop."
"Neľúbiš," namietol. "Ešte nevieš, čo je láska."
"Viem, že pre lásku je schopný človek veľa obetovať," šepla som nazúrene. "Tak ako mama obetovala seba, pre mňa. A tak ako ja obetujem teba a moju budúcnosť, pre Harryho a pre moje šťastie."
"Rozídeš sa s ním, je ti to jasné?"
Po líci sa mi pustili slzy. Nechápala som jeho postoj ku mne a k môjmu vzťahu. Nechápala som, o čo mu ide. Je to môj život a on ma nemôže stále ochraňovať. Navyše ho ani nepozná, tak čo proti nemu má? Nie sme v minulom storočí, aby mi prikazoval s kým sa mám a s kým nemám stretávať.
Predtým, než som zatresla dvere, videla som otca ako sa zosunul na stoličku a držal sa za srdce. So slzami som vybehla na poschodie, rovno k mojej izbe. Zavrela som sa a hodila sa na posteľ. Plakala som niekoľko hodín v kuse. Kričala som do vankúša a trieskala päsťami do postele. Na srdci som mala ťažobu a po mojom šťastí nebolo ani stopy. Vytratilo sa a ja som pochopila, že v živote nikdy nebudem šťastná. Vždy je tu akási rovnováha, ktorá vás strhne dolu ak ste príliš šťastní. No mňa strhávala často.
Bolelo ma to. Srdce mi išlo puknúť od zúrivosti. Všetko, čo som držala v sebe po celé tie roky zo mňa teraz vyliezlo v priebehu dňa. Keď som bola malá, neuvedomovala som si, že mi otec chýba. Zaslepoval ma drahými darčekmi a to mi úplne stačilo. Myslela som si, že to je úloha otca. Nakúpiť mi darčeky a potom zmiznúť. Och, aká hlúpa som len bola. Nikdy sa o mňa nestaral. Nikdy sa ma nespýtal na nič. Nikdy sa so mnou poriadne nerozprával.
Viac ma však štvalo to, že ocko ubližoval mame. Že kvôli nemu trpela. Že keby nebolo mňa, dávno odíde a nikdy sa nevráti. Pocit viny ma ťažil na srdci a držal ma ako v okovách. Apaticky som sedela na parapete len v tenkom tielku a krátkych šortkách a držala veľkého medveďa. Niekto zaklopal na dvere.
"Môžem vojsť?" opýtal sa Ginin tlmený hlas. Stlačila kľučku, no dvere boli zavreté a kľúč hodený pod posteľou. Neodpovedala som. Gina trieskala na dvere, no ja som hľadela z okna a nič nevnímala. Dokonca ani tú bolesť hlavy a celého tela. Nemohla som sa pohnúť. Nemohla som prinútiť svoje končatiny k pohybu ani moje ústa k rozprávaniu.
Ozvalo sa štrkotanie kľučky. Gina otvorila dvere pomocou náhradného kľúča. Keď videla moju izbu celú rozhádzanú a mňa, ako sedím a civím z okna, rýchlo ku mne pribehla.
"Slečna Deborah?" čakala, či jej niečo odpoviem, no ja som sa ani nepohla, ani nežmurkla. Chytila ma za ruku a potom zhíkla. "Slečna, veď vy ste úplne zamrznutá. Poďte, poďte si ľahnúť."
Priskočila k posteli mysliac si, že ju budem nasledovať. Odhrnula periny a ponatriasala vankúš. Potom na mňa pozrela. Spodná pera sa jej zachvela a s hlasným vzlykom pribehla ku mne. Láskavo ma objala a pritisla k sebe. Vôbec som to nevnímala.
Nechcela som objatie od Giny. Teraz som tu chcela len jedného človeka. Môjho kučeravého princa. Chcem, aby tu bol, aby sa so mnou zase hádal. Aby jeho sladké pery zahnali všetky moje obavy, aby vo mne rozprúdili horúčavu. Nemohla som sa donútiť pomyslieť na jeho meno, veľmi by to bolelo. Chcela som plakať, no slzy sa nechceli predrať cez okraj môjho oka.
Keby som mohla, hneď teraz z domu odídem a pôjdem za ním, no nemohla som nepočúvnuť môjho otca. Pretože to, čo povie je zákon a to doslova. Keby som neurobila to, čo mi povie, skončilo by sa to horšie ako krikom. Jednoducho som sa nemohla donútiť.
"Prosím vás. Zdvihnite sa. Poďte, pomaly," Gina mi pomohla vstať. No nohy som mala úplne bez citu, takže som skoro padla, no Gina ma pevne držala a nakoniec sa jej podarilo dovliecť ma k posteli. Zakryla ma dekou a perinou a potom mi odhrnula vlasy z tváre.
"Všetko bude v poriadku, uvidíte," zašepkala. Rukou hrabla do kvetovanej zástery, ktorú mala na sebe a vytiahla odtiaľ môj mobil. Vložila mi ho do ruky.
"Volal vám snáď päťdesiat krát," povedala a potom odišla z izby. Keď sa za ňou zavreli dvere, ťukla som do mobilu a svetlo z neho mi ožiarilo tvár. Na displeji zasvietili zmeškané hovory a keď som si ich prezrela, skoro všade sa písalo Kučierka :* a pod tým bola jeho fotka.
Hodila som mobil na koniec izby, kde sa roztrieskal o stenu. Perinu som si pretiahla cez tvár tak, ako som to robila, keď som bola malé dievča. No tento úkryt ma nedokázal uchrániť pred mojimi myšlienkami a spomienkami.
Harry
Keď mi Zayn priniesol asi tri časopisy, zarazil som sa. Veď predsa vie, že ja bulvár nečítam.
Keď som sa pozrel na titulnú stranu, zamrelo mi srdce. Na všetkých troch časopisoch som bol ja s Deb, ako sa bozkávame, ako kráčame po parku a dokonca aj to, ako sa lúčime a vstupujeme do haly, kde bol ten stupídny večierok.
"To snáď nie," šepol som zhrozene a rýchlo vytiahol mobil. Prešiel som do kuchyne, kde sa Niall pokúšal uvariť si puding. Sadol som si na barovú stoličku a vyťukal číslo Deborah. Mobil som si priložil k uchu. Zvonil, no nikto ho nezdvihol. Položil som a znovu vytočil číslo. Nič. Žiadna odozva.
"Čo sa deje?" opýtali sa chalani, keď všetci vošli do kuchyne. Zožierali ma obavy a Deb mi to nedvíhala. Čo to znamená?
Pokrútil som hlavou. "Deborah mi nedvíha mobil. Myslíte si, že sa hnevá za tie fotky?"
No potom som preglgol a uvedomil si horší scenár. Spomenul som si na jej slová. Môj otec to nesmie vedieť. Neprežil by to.
"Určite nie," upokojil ma Liam. "Možno ma len vybitý mobil alebo..."
"Liam, ten mobil zvoní. To ona ho nedvíha," povedal som zúfalo a znovu číslo vytočil. Ozvala sa odkazová schránka a keď pípla, nechal som odkaz.
"Deb. Ak si nájdeš tento odkaz tak mi okamžite zavolaj. Prosím ťa."
Zložil som. Prečo som mal taký divný pocit, akoby sa malo niečo stať?
"Čo ak sa pohádala s otcom?" zvolal som. "Alebo...čo ak jej otec niečo urobil?"
"Prečo by to robil?" opýtal sa Niall nechápavo. Pokrútil som hlavou. Nechcel som to vysvetľovať. Zlý pocit ma neopúšťal.
"No tááák. Poďme niečo urobiť. Tvoja mrkvička ti určite zavolá," povedal Louis a v očiach sa mu zablýskalo darebáctvo.
"Nemám chuť niečo robiť Tommo," odvetil som a pobral sa do svojej izby. Chalani ma nechali ísť a za to som im bol vďačný. Niekedy totiž zvyknú byť poriadne otravní a človek sa ich nezbaví.
Zvalil som sa na posteľ, práve, keď mi zazvonil mobil. S búšiacim srdcom som sa pozrel na volajúceho a tam svietilo Deborah. Posadil som sa a hneď zdvihol.
"Deborah, čo...?"
"Je tam Harry Styles?" ozval sa hlboký ženský hlas, v ktorom som spoznal Ginu.
"Áno tu je Harry. Gina, čo sa deje?"
Chvíľu bolo ticho a ja som mal chuť poobhrýzať si všetky nechty.
"Toto som nemala robiť, no musela som ťa informovať. Nie je to voči tebe fér," povedala a ja som nemal absolútne tušenie, o čo ide. "Už sa nesmieš s Deborah stretávať. Nevolaj jej. Nepíš jej."
"Čo?" opýtal som sa neveriacky. Srdce mi vynechalo jeden úder. "To kvôli tým fotkám? Gina tak hovor."
"Lord Renly si neželá, aby ste sa ďalej stretávali," oznámila mi tým jej formálnym hlasom.
Skĺzol som na zem. Prečo to robí? Prečo? "Daj mi Deb."
"Nemôžem Harry. Deborah je na tom momentálne veľmi zle. Vôbec ma nevníma a ja sa bojím, či jej to neurobilo zle na psychiku. Veľmi škaredo sa so svojím otcom pohádala a odvtedy vôbec nehovorí. Veľmi sa bojím."
Zrazu som bol taký čulý, akoby som vypil tri energy drinky a zabehol stovku. "Gina idem k vám."
Povedal som to s čistého zúfalstva, no musel som ju vidieť. Vedel som však, aká bude Ginina odpoveď ešte skôr ako to povedala.
"Nie Harry. Nechoď sem. Už musím ísť," povedala a zložila. Mobil mi vypadol z rúk. Všetko, akoby bolo spomalené. Dunivý zvuk, ktorý sa ozval po dopade mobilu na dlážku, otázky chalanov, keď sa prišli uistiť, či som v poriadku. Lenže ja nie som. Znamená to koniec? Ja to nevydržím. Nevydržím to bez nej.
 

2 people judged this article.

Comments

1 Kika Kika | Web | 31. august 2012 at 21:33 | React

*died*

umrela som z tej časti, dokonalá, ale oni MUSIA byť spolu :) krásne píšeš, veľmi sa teším na pokračovanie, je to nádherné, dokonalé, perfektné, prekrásne... došli mi slová :( im speechless

2 Miriam Miriam | 1. september 2012 at 18:04 | React

OOch boze ten jej otec je ...:( nemoze jej to spravit to je nefer ,bolo to velmi dojimave a pekne :*

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement