"On my darkest days I wear my brighest colors"

7. kapitola

28. august 2012 at 21:24 | Tyna |  Welcome to my life
Ak sa vám bude zdať, že v tejto kapitole je niečo mimo, excuse me :D V poslednom čase sa mi nedá zaspávať večer, takže sa v posteli prehadzujem ešte tri hodiny najmenej. Ráno som vstala o šiestej a pomaly tu zaspávam, no snažila som sa, aby sa vám to páčilo :D Možno sa zatiaľ nič dôležité nedeje, ale o chvíľu sa začne :D Dobre, nejdem zdržiavať. Here it is :-))



Deborah
Pochytila ma panika. Metala som sa a divo mávala okolo seba, no útočník bol silnejší ako ja. Neónové nadpisy Starbucksu sa pred nami vzďaľovali. Nepríjemne sa ochladilo. S novým vánkom vetra ku mne prišiel aj nový nápad.
Spomenula som si na tých päť rokov juda a na pár základných pravidiel sebaobrany. V duchu som si zopakovala všetky kroky a potom svoj plán zrealizovala.
Neznámemu som poriadne stupila opätkom na nohu. Počula som, ako zdesene vydýchol a jeho zovretie sa uvoľnilo. Využila som to. Lakťom som mu tresla do brucha. Rýchlo som sa otočila, že nasadím posledný úder, no keď som si všimla, kto tam leží schúlený od mojej bitky, rázom som sa upokojila. A naštvala.
"Čo to robíš?" opýtal sa sťažka a držal sa za brucho.
"Čo ja robím?!" vrátila som mu otázku naštvane. "Skôr, čo robíš ty, ty idiot! Ja som sa len bránila."
Harry sa horko-ťažko postavil na nohy a pridržal sa steny. "Chcel som si s tebou len pohovoriť."
"Fajn a to si to nemohol urobiť normálne? Musíš ma hneď naľakať?"
"Vedel som, že inak by si so mnou nešla," odvetil. Otvorila som ústa. Nie preto, že mal pravdu, ale preto, že som si uvedomila jednu závažnú vec. Nesnažil sa so mnou hádať. Teda, aj keď som mu ja vynadala, nevrátil mi to, no videla som mu na tvári, že sa veľmi premáha.
Otočila som sa mu chrbtom, akože som stále nahnevaná. Poobzerala som sa okolo seba. Boli sme zastrčení v nejakej tmavej uličke, z ktorej som mala na rukách husiu kožu. Boli tu len staré obchody s rozbitými výkladmi, nič iné.
"Tak o čom si sa chcel rozprávať?" opýtala som sa namosúrene a rýchlo sa k nemu priblížila. Harry ma chytil za ruky a pritlačil na stenu starej budovy, až som ostala zarazene civieť. Musela som si pripomínať, aby som dýchala. Srdce mi šialene tĺklo.
"Už žiadne rýchle pohyby, Styles," vydýchla som a snažila sa, aby bol môj tón ostrý, no očividne sa mi to nepodarilo. Sledovala som tvar jeho pier. "Chodila som na judo, pamätaj si to."
"Môžeš mi už konečne vysvetliť, prečo si ma uniesol?" opýtala som sa šepky. Bála som sa, že môj hlas zlyhá.
Ignoroval ma. Naklonil sa bližšie a na jednu bláznivú minútu som si pomyslela, že ma pobozká. Oprel sa o moje čelo a hľadel mi do očí. "Prečo ma nútiš, aby som žiarlil na toho idiota?"
Bruchom sa mi prehnalo stádo motýľov. Mala som chuť roztopiť sa a vsiaknuť sa do ponožiek aj keď som žiadne nemala. Pozerala som Harrymu do tých krásnych modro zelených očí. Úplne som sa v nich strácala.
V hlave som si premietala, akého idiota myslel a potom si uvedomila, že to asi bude Ben.
"Žiarliš na Bena?" zašepkala som a naschvál povedala jeho meno. Harry sa sklonil a prešiel mi perami od líca až k uchu. Na temene mi naskákali zimomriavky.
"Veľmi," šepol mi do ucha a jemne mi zakúsil do lalôčika.
"To je dobré," vzdychla som, keď mi rukami prešiel po bokoch. "Pretože chcem, aby si žiarlil."
V očiach sa mu zablýskalo prekvapenie a zmätok, no dlho tam len tak nestál. Oprel sa dlaňami o stenu a pritlačil ma na ňu ešte viac ako sa dalo. Sklonil hlavu a ľahko mi prešiel perami po tých mojich. Zachvela som sa a do celého tela mi vstúpila horúčava. Tento bozk bol iný, ako mi dal u nás doma. Vtedy ma chcel len umlčať. Vtedy som ešte nevedela, ako strašne ho chcem. Aké vzrušenie ma zaplaví, keď sa s ním hádam. Bolo to iné.
Tento krát vo mne niečo vybuchlo. Jediný Harryho bozk ma dokázal vtiahnuť do akéhosi víru pocitov. Nič iné som nevnímala, len túžbu, ktorá mi spaľovala telo, jeho dráždivú vôňu a ruky, ktoré mi prešli po odhalenom chrbte.
Dochádzala mi sila. Nohy sa mi podlomili, no Harry ma zachytil. Začula som jeho jemný smiech pri uchu. Bola som úplne omámená, ako keby som fetovala. Potriasla som hlavou, aby sa mi trochu vyprázdnila a unavene sa oprela o stenu. Cítila som sa tak zvláštne, akoby som zabehla maratón.
"Si...nemožný," vzdychla som a snažila sa prinútiť svoje srdce, aby mi nevyskočilo z hrude.
"Viem a práve preto ti na mne záleží," povedal dosť samoľúbym tónom. Zastrčil mi pramienok vlasov za uchu a potom ma pohladil po líci.
"Mali by sme sa vrátiť. Otec ma bude hľadať," zamrmlala som a vydala sa smerom von z uličky. Rozhliadla som sa a v diaľke som zazrela Starbucks. Úplne mi vypadlo, že som chcela kávu. Aj tak by som ju teraz nedokázala vypiť.
Harry ma dobehol a otočil ma k sebe. "No tak. Tvoj otec je teraz určite zamestnaný všelijakými rozhovormi. Ani si nevšimne, že tam nie si. Čo keby sme sa išli prejsť?"
Nahodil psie oči a ja som nemohla odolať. Prikývla som a on sa rozžiaril ako malé dieťa, ktoré dostane na Vianoce to, čo chcelo. Prišiel bližšie ku mne a dal mi pusu na líce. Ohníček v mojej hrudi na chvíľu vzrástol, no potom keď sa Harry odtiahol, zase zoslabol. Chytil ma za ruku a preplietol si so mnou prsty. Cítila som sa ako v siedmom nebi. Samozrejme, že som mu nedala najavo, ako strašne sa pri ňom chvejem a ako ma dostáva do kolien jeho úsmev. Ešte som totiž poriadne nechápala, čo sa deje.
Potiahol ma smerom doprava. Išiel rozhodne, takže má nejaký cieľ. Na chvíľu som si zhrozene pomyslela, že som sa s ním vlastne nikdy nerozprávala o nejakej normálnej téme, vždy sme sa len hádali alebo vraždili pohľadmi. Obaja sme mlčali, no nebolo to nepríjemné. Teda, obaja sme necítili potrebu vyplniť to ticho a tak sme len kráčali. Keď som si už myslela, že sa ho spýtam, kam ideme, zabočil a my sme sa objavili pred londýnskym okom. Pozrela som na Harryho a tomu v očiach svietili šibalské ohníčky.
"Bojím sa výšok," vyhlásila som nahlas a striaslo ma pri pomyslení, že sa budem viesť v nejakej kabínke, ktorá ma vyvezie až niekoľko metrov do výšky.
Harry sa usmial. "No taaak. To snáď nemyslíš vážne."
Ťahal ma bližšie a ja som vystrašene krútila hlavou. "Nie Harry. Navyše, určite už majú zavreté..."
Nedopovedala som, pretože koleso sa krútilo a bolo zjavné, že tak skoro túto atrakciu nezavrú. Prešli sme okolo stánkov s rôznymi suvenírmi, pri ktorých som zahliadla japonských turistov ako si niečo nadšene obzerajú.
Zaprela som sa nohami do zeme a Harry si neodpustil, aby si do mňa nerypol: "Ty posero."
Harry ma dotiahol k chlapíkovi, ktorý predával lístky a potom ma zase odvliekol ku veľkej kabínke. Harry to vybavil tak, aby sme tam boli sami, za čo som bola vďačná, pretože keby som musela ukázať svoj strach aj pred inými ľuďmi bolo by to ponižujúce. Aj tak je to už dosť trápne pred Harrym.
Keď sa dvere zavreli, pokúšala som sa ujsť, na čom sa Harry dobre zabával, no keď videl, že to myslím vážne, stiahol si ma k sebe a pevne držal. Veľké koleso sa zrazu pohlo a ja som sa zosunula k zemi a zavrela oči. Striaslo ma. Bojím sa výšok, ale niekto sa na tom očividne veľmi dobre zabáva.
"Deb, no tak, otvor oči," zašepkal mi do ucha. Rýchlo som sa naňho pozrela, chcela som sa uistiť, že to naozaj povedal. On mi povedal Deb. Konečne mi povedal inak ako Deborah. Usmial sa na mňa a jemne mi otočil tvár, aby som sa mohla pozrieť pred seba.
"Páni," vydýchla som, keď sa predo mnou zjavila londýnska panoráma. Harry ma objal okolo pásu a oprel sa o moje rameno.
"Lepšie?" opýtal sa ma a ukázal na ohromnú výšku, keď sme sa nachádzali úplne navrchu. Preglgla som a prikývla. Nebolo to tak zlé, ako som si myslela, no stále ma pri tom výhľade striasalo.
"Baby you light up my world like nobody else," zaspieval mi do ucha a ja som vedela, že tento veršík je venovaný len a len mne. Otočila som sa k nemu a pohladila ho po tvári. V očiach som mu zazrela svetielka, ktoré sa odrážali od londýnskych lámp a svietili mu tam ako tisícky hviezd.
"Ľúbim ťa," zašepkal. Zhlboka som sa nadýchla a cítila sa tak, akoby sa mi srdce nafúklo v hrudi ako balón. Možno bolo ešte skoro na takéto prehlásenie, no ja som vedela, že to cítim rovnako. Vedela som, že to tak bude vždy. Bola som si istá.
Zasmiala som sa pri pomyslení na to, čo som naňho hovorila ešte pred niekoľkými dňami. Pritiahla som si jeho tvár bližšie.
"Ja teba viac," odpovedala som mu. Zakrútil hlavou. Chcel sa so mnou hádať, no ja som ho umlčala bozkom.
Ako rýchlo sa to dokázalo zmeniť. Na začiatku, som ho neznášala. Sama som nevedela, prečo som ho pri každej chvíli podpichovala. Myslela som si, že je to preto, lebo sme tak rozdielni a preto, že máme rozdielne povahy si nerozumieme. No práve naopak. Sme úplne rovnakí. Akoby sme sa delili o jedno srdce. Harry mal jednu časť a ja tú druhú a teraz sme sa našli. Boli sme si neuveriteľne podobní. Teda povahovo určite. A preto ma tak priťahoval, preto som ho ľúbila. A preto sme sa vždy hádali a nemohli sme vydržať spolu v jednej miestnosti. Boli sme tak iní a zároveň tak podobní.
~~~

Keď sme konečne vyliezli z tej pekelnej kabínky, na oblohe sa črtali hviezdy a všade bolo zrazu chladnejšie. Harry ma potiahol k jednému stánku, kde nám kúpil modrú cukrovú vatu a pod hviezdnatou oblohou sme z nej mlčky odštipovali.
A nakoniec sme skončili pri obzeraní stánkov. Mali tam fakt krásne veci. Harry zastal, myslela som si, že si niečo prezerá a tak som pokračovala k jednému stánku, z kadiaľ sa ozývala hudba. Prišla som bližšie a zazrela malé indiánske dievča ako hrá na vyrezávanú flautu. Bolo to úžasné. Fúkala do jednotlivých otvorov a tóny, ktoré z tadiaľ vychádzali sa spájali do úžasne citlivej melódie.
Pocítila som za sebou teplo a obzrela sa. Harry sa vrátil a v ruke zvieral zamatové vrecúško. Chytil ma za ruku a viedol k najbližšiemu parku, kde sme si sadli na lavičku. Do rúk mi vložil to vrecúško, ktoré so sebou niesol.
"To je pre teba. Neviem či sa ti bude páčiť, ale...," hovoril počas toho ako som otvárala vrecúško. Obrátila som ho a do dlane mi padla retiazka. Strieborný kov ma chladil na pokožke a keď som retiazku zdvihla do svetla, uvidela som ako sa na nej hompáľa strieborný sloník so smaragdovými očami. Čumela som na tú krásu s otvorenými ústami.
"Nepáči?" opýtal sa ma smutne. Natiahol ruku za retiazkou a chcel mi ju zobrať, no ja som si ju obranne pritiahla k sebe. Usmial sa nad mojou reakciu a pomohol mi pripnúť si retiazku okolo krku. Pohladila som sloníka a s hrčou v hrdle som Harrymu poďakovala.
"Ten sloník vraj prináša šťastie," povedal a usmial sa.
~~~
Harry
Keď už bola poriadna zima a Deb sa triasla, navrhol som, že sa už vrátime späť na večierok.
"Nie, prosím, ešte chvíľu," povedala mi a nahodila psie oči.
Zasmial som sa. "Nie, pozri ako sa trasieš."
"Nie je mi zima," vyhlásila hrdinsky. Nadvihol som obočie a ona si povzdychla. "Dobre, tak mi je zima."
Neodolal som a pritiahol si ju bližšie. "Môžem ťa zohriať."
Vymámila sa z môjho objatia a žiarivo sa usmiala. "Nechceli sme sa vrátiť?"
"Už si nespomínam," zamrmlal som a prenikavo jej pozrel do očí. Bola taká zlatá, keď sa jej do líc nahrnula červeň a zahanbene odvrátila pohľad. Dal som jej bozk na noštek a ukryl ju vo svojom objatí. Keby mi niekto povedal ešte pre niekoľkými dňami, že ju raz nebudem chcieť pustiť z objatia, neveril by som mu a ešte by som ho vysmial. No všetko sa mení.
"Čo bude ďalej?" opýtal som sa potichu.
Smutne mi pozrela do očí. "Ja neviem. Môj otec to nesmie vedieť. Neprežil by to."
"Prečo?"
Povzdychla si. "Nepoznáš ho. On si jednoducho ešte stále myslí, že som malé decko a chce má chrániť," povedala a potom do mňa rýpla, "tak si prosím ťa na tom večierku odpusti zamilované pohľady."
Urazene som sa na ňu pozrel a potom sa usmial. Plesol som jej po zadku a rozutekal sa. "To sa ešte uvidí, Barbie."
"Si idiot, Styles," zakričala na mňa naštvane a snažila sa ma dobehnúť. Uvoľnene som sa usmial sám pre seba. Tie hádky a doťahovačky asi nikdy neskončia.
Vrátili sme sa späť. Najprv vošla Deb a niekoľko minút za ňou ja, aby to nebolo také nápadné. Jej otec si ani nevšimol, že je preč, presne ako som hovoril. No keď prišla bližšie k nemu, otočil sa k nej a ja som počul:
"Deborah, odkiaľ to máš?" opýtal sa a chytil jej sloníka na retiazke do ruky. Na chvíľu som si myslel, že by bol schopný jej to strhnúť z krku, totiž, tváril sa tak.
"Podarovala mi to kamarátka," zaklamala. Nenápadne na mňa žmurkla a potom odišla tancovať s Benom. Pekne ma to vytočilo a tak som schmatol Tess a mieril s ňou priamo k ním. Pritiahol som si ju bližšie a spolu sme sa roztočili. Nemohol som zadržať nevraživé pohľady smerom k tomu mamľasovi. Vnútri ma zožierala žiarlivosť. On mohol byť s ňou pred všetkými, mohol sa jej dotýkať, vdychovať jej sladkú vôňu, užívať si úsmev, ktorý mu venovala. A ja som sa mohol žiarlivo a závistlivo prizerať.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Kika Kika | Web | 28. august 2012 at 23:59 | React

perfektné!! som rada, že sa konečne dohodli, sú spolu zlatííí!!! :* geniálne píšeš

2 Miriam Miriam | 30. august 2012 at 18:10 | React

podla mna najlepsia cast aka tu kedy bola waw fakt super :-D

3 Chipsa Chipsa | Web | 8. september 2012 at 15:44 | React

Á! To bolo nádherné. Veľmi veľmi pekná časť :)

4 Alexi Alexi | 10. october 2012 at 0:23 | React

Cely cas pocas citania som mala zimomriavky a motyle v bruchu!:) Pises proste neuveritelne, dokazem sa do hlavnej postavy uplne vzit!:))

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement