"On my darkest days I wear my brighest colors"

5.kapitola

23. august 2012 at 20:49 | Tyna |  Welcome to my life
Radšej si ani nechcite predstaviť ako som sa červenala, keď som písala túto časť. Verte mi, nechceli by ste byť vtedy v mojej hlave, lebo by ste si pomysleli, že som nemravné decko :D
Hope U Like It, girls :) (prosím, hádam nemusím žobrať o komenty :D )



Čo sa týkalo ockovho "prázdninového programu", bolo to ešte horšie ako som si pôvodne myslela. Ak má niekto bohatého otecka, myslí si, že ho vezme na prázdniny do Talianska, aby spolu mohli jesť špagety, možno do Španielska, aby spoznali tú úžasnú kultúru alebo do Austrálie, aby si spolu zasurfovali v obrovských vlnách. To by však nemohli mať za otca lorda, ktorý si myslí, že zábavné je sedieť v anglickom parlamente a počúvať tie ultra inteligentné reči o svojej rodnej krajine.
Sedela som na stoličke v rohu a tvárila sa, že si píšem poznámky. Otec totiž povedal, že si to mám všetko zapisovať, pretože sa mi to môže zísť. Neviem, ako na to prišiel, keďže ja sa v budúcnosti nemienim venovať politike. No bola som tak unavená neustálymi hádkami s ním, že ma to prestalo baviť.
Na poznámkovom zošite mi ležal mobil. Netrpezlivo som čakala na dôležitú SMS-ku. Počas príhovoru môjho otca som si totiž písala s Niallom, ktorý so mnou súcitil. Paul, ich manažér im dal voľný deň a tak sa aj s chalanmi zabávali v Londýne. Skoro som nahlas zaskučala, keď som si to čítala. Čo by som ja dala za to, keby som mohla ísť s nimi.
"A tak si myslím, že najlepšie bude, ak znížime zisky...," môj otec mlel a mlel. Zdalo sa mi, že lady Kornélia pomaly zaspáva a hrozilo, že jej hlava odkväcne na stôl, čo mne hrozilo každú minútu. Zdalo sa mi, že tento deň sa vlečie mučivým tempom a ozajstná spása prišla spolu s Ginou. Prehovorila otca, aby ma pustil domov a keďže jeho čakal ďalší príhovor, len prikývol a ja som mohla odísť z tej mučiarne.
Za ozajstné zúfalstvo som pokladala to, že som začala úporne myslieť na to, ako sa vrátim do školy. Tam totiž ruka môjho otca nesiaha a aspoň vo Francúzsku si môžem užiť trochu slobody.
Gina mi cestou domov rozprávala, že doma na mňa čaká nejaká neodbytná návšteva. Premýšľala som, kto by to tak mohol byť. Gina mi nechcel nič povedať, pery mala pevne zovreté a ja som vedela, že to robí iba vtedy, ak sa jej niečo nepáči.
A samozrejme, že keď som prišla domov, čakalo tam na mňa prekvapenie v podobe piatich členov One Direction a mojej najlepšej kamarátky Ash. Bola som šťastná a zároveň prekvapená. Všetkých som ich objala (kučeravca som vynechala, samozrejme). Gine som povedala, nech pripraví obed v záhrade, na čo sa mimoriadne tešil Niall, ktorý sa ochotne ponúkol, že Gine pomôže. Ja som sa ospravedlnila, že sa idem prezliecť, pretože ešte stále som bola v tom trápnom kostýmčeku ružovej farby.
Prezliekla som si legíny a tričko s potlačou skupiny Beatles. Vlasy som si nechala spustené na pleciach a trochu ich rozstrapatila. Zišla som dole do salóna, kde sa zvyčajne prijímali hostia a z kadiaľ viedla cesta do záhrady. Prekvapilo ma, keď som tam našla len Harryho, ktorý si prezeral portréty, nad kozubom.
"Gina mi prikázala, aby som tu na teba počkal. Ostatní už išli do záhrady," oznámil mi a ďalej ma ignoroval. Nasledovala som jeho pohľad, ktorý patril portrétu, ktorý visel nad krbom. Na plátne bola namaľovaná sediaca usmievajúca sa žena s blond vlasmi vypnutými v drdole. Moja mama.
"Kto je to?" opýtal sa ma a ukázal na portrét. "Je krásna."
Zdvihla sa vo mne zlosť. Ako sa opovažuje pýtať sa na moju mamu? Na moju mamičku, o ktorej som sa tak nerada rozprávala, dokonca aj s ockom. Mala som chuť skočiť naňho a vyškriabať mu oči. Kľud Deborah, ozvalo sa moje vnútro. Nevedel to. Ospravedlňuje ho to. Nie, neospravedlňuje. Nie.
"Nenávidím ťa Styles. Si nemožný," vyštekla som po ňom, čo ho rozhodne prekvapilo, ale mne to bolo jedno. Neznášala som ho od chvíle ako sme sa prvý krát stretli. Neznášala som ten jeho namyslený a drzý úsmev, s ktorým si ma premerával. Neznášala som jeho pýchu a aroganciu, s ktorou sa so mnou rozprával. Namyslenec jeden. A to len preto, lebo po ňom šalejú milióny dievčat po celom svete, lenže mňa tá jeho pekná tvárička neoslnila.
Priblížil sa ku mne. "Ja ťa neznášam viac. Si ako slnko. Nedá sa na teba pozerať." A vtedy to začalo. Začali sme sa hádať a hovorili sme to, čo nám ako prvé prišlo na um.
"Určite je ťažké byť hlúpym, pretože máš veľkú konkurenciu."
"Si úplne ako Barbie. Umelá a v hlave piliny."
"Fajn, ja tam mám aspoň tie piliny. Ale vieš čo Styles? Keby bol mozog z čokolády, ten tvoj by nezaplnil ani jednu lentilku."
"Si trápna," odsekol.
Hrozivo sme sa k sebe približovali a ja som zakričala. "Debil."
"Ty krava."
"Idiot. Neznášam ťa."
"Si otrasná."
"Netrapoš tu."
"Ty netrapoš."
"Prestaň Styles. Varujem ťa."
"Nevolaj ma Styles."
"Budem ťa tak volať."
"Mlč už," šepol hrozivo a prižmúril oči.
"Čo si to dovoľuješ? Asi nevieš s kým..."
"MLČ UŽ!"
Nadýchla som sa, aby som vytasila ďalšie uštipačné poznámky, no on rýchlo prišiel bližšie, chytil ma za pás a potiahol k sebe.
Úplne ignoroval to, ako som sa metala. Pritiahol si ma bližšie až som sa prekvapene nadýchla. Jeho zámer som pochopila až keď sme sa dotýkali nosmi. Sklonil hlavu a priložil svoje pery na tie moje. Prešla mnou triaška a v hlave mi nastal úplný výbuch. Cítila som príjemnú horúčavu, ktorá sa mi rozliala v tele. Vnímala som jeho vôňu. Santalové drevo a niečo ako mokrá zem po daždi. Sladká vôňa mi omamovala zmysly, už som sa nebránila, naopak, zakvačila som sa doňho a s nadšením som mu bozky oplácala.
Topila som sa v teple, ktoré mi zaplavilo celé telo. Jeho dotyky vo mne vyvolávali neznáme pocity, ktoré som nepoznala, páčili sa mi.
Ty krava, okamžite prestaň, čo si zabudla, že ho neznášaš? Kričala som na seba. Ale keď ten opičiak sa tak dobre bozkáva a ja som to ešte nikdy nerobila.
Zovrel mi boky a zatlačil ma k pohovke. Obaja sme sa zvalili. Na malú chvíľu som naše pery odpojila, aby som sa mohla nadýchnuť.
Nenechal medzi nami dlho priestor. Bozkával ma, hral sa s mojími perami tak jemne a nežne. Rukou mi zašiel pod tričko, ale to si už niekto dôležito odkašľal.
Odlepili sme sa od seba a vyskočili na nohy. Zamotala sa mi hlava, no podarilo sa mi udržať na nohách.
Červeň, ktorá mi vystúpila do tváre, no tá sa nedala porovnávať s hanbou, ktorá mi spaľovala vnútro. Vôbec sme si neuvedomili, že hostia sa nahrnuli do salóna, pravdepodobne nás hľadali. Keď som stála od Harryho dva metre, a necítila jeho vôňu, mohla som sa aspoň trochu sústrediť a poriadne si vynadať.
"Keby som si neodkašľal, ani by ste si nevšimli, že sme tu. Ktovie ako by to pokračovalo," zahlásil Louis nadšene. Liam ho štuchol do rebier a pokrútil hlavou.
Niall však pozrel na Louisa. "Dlžíš mi päťdesiat libier."
"Kričala po mne. Snažil som sa ju umlčať," pokúsil sa to Harry vysvetliť. Trochu ma to urazilo. No dobre, strašne ma to urazilo. Na stotinu sekundy som si myslela, že to urobil preto lebo chcel. No potom som na seba v duchu poriadne nakričala: Spamätaj sa. Neznášaš ho, takže ti je jedno, ako to urobil. Hlavne je, že to urobil.
Louis sa zasmial. "Braček, keby som ťa nepoznal, možno by som ti aj uveril."
Očervenela som ešte viac a predtým, než sa mi do hlavy dostali dotieravé myšlienky, všetkých som vyhnala do záhrady. "Poďte lebo nám vychladne jedlo."
Vyštartovala som ako neriadená strela. Gina len krútila hlavou a predtým, než tam prišli ostatní ma pokarhala za nemravné správanie. Určite to celé povie otcovi a ten bude šalieť, čo spustí ďalšiu hádku.
Celý obed som mlčky jedla a premýšľala nad tým, čo sa v salóne stalo.


Z pohľadu Harryho
"Poďte lebo nám vychladne jedlo," povedala a v sekunde vyštartovala do záhrady až za ňou jej blond vlasy zaviali. Ostal som tam stáť ako omráčený. Stále som na perách cítil tie jej horúce bozky. Stále som na sebe cítil jej vôňu a jej ruky, ktoré som mal vo vlasoch. Neveriacky som pokrútil hlavou. To, čo sa začalo hádkou, ktorú som chcel vyhrať, sa skončilo bozkami, ktoré som nechcel začať.
Neviem, čo to do mňa vošlo. Na jednej strane som ju chcel umlčať a toto jediné mi vtedy zišlo na um, na druhej strane, keď sa na mňa nalepila a bozky mi začala oplácať, cítil som sa ako ešte nikdy nie. Ani som ten pocit nevedel opísať. Stál by som tam možno aj do polnoci a premýšľal o tom, keby som si neuvedomil, že Liam tam stojí so mnou a pozerá na mňa tým jeho otcovským pohľadom.
Nechcel som mu nič vysvetľovať a tak som jednoducho prešiel popri ňom do záhrady a sadol si za stôl. Ostatní sa po chvíli rozhovorili a ja som ani slovo nevnímal. Mlčky som jedol a všimol si, že Deborah sa len tak prehrabáva jedlom. Sadol som si tak, aby som sa na ňu mohol nenápadne pozerať. Nikdy som si nevšimol aká je krásna, dosť ma totiž zamestnávalo vymýšľanie poznámok, ktorými som ju častoval. Dlhé blond vlasy jej siahali po lopatky a mne sa hneď vybavila tá kvetinová vôňa, ktorá z nich razila. Premeral som si jej tvár a spomenul si na jej jemnú pokožku. A tie oči. Modré oči, ktoré ma takmer vždy prebodávali s toľkou nenávisťou.
Zrazu zdvihla pohľad a pozrela na mňa. Tento krát mala v očiach len zmätok a otázky. Pozerala na mňa tak nechápavo a ja som mal chuť jednoducho ju čapnúť a pobozkať pred všetkými.
Nikdy som si neuvedomil, že práve tie hádky sa mi tak páčia. Že sa mi páči to, aká je maličká a predsa do mňa skáče ako nazúrená levica. To, že aj keď je taká drzá, videl som v nej malé a bezmocné mača, ktoré potrebuje ochranu.
Spamätaj sa Styles, Nepremýšľal tak, akoby si sa zamiloval, kričal som do seba a s veľkými ťažkosťami som odvrátil pohľad.
 

2 people judged this article.

Comments

1 Miriam Miriam | 23. august 2012 at 21:39 | React

odomna nemusis nikdy zobrat o komenty :)...awwwwww bolo to zlate a vynikajuce ako vzdy len vies co by sa mi teraz hodilo aby si deborah niekoho nasla a aby hazza ziarlil pls :))

2 Maruš Maruš | 23. august 2012 at 22:09 | React

Ale to je že aké... dokonalé :O :O nemám slov cica :)) ...cha ! A ja som uhádla, že to bude Styles :D :D ľúbim to :)

3 Kika Kika | Web | 23. august 2012 at 23:48 | React

óóóóó!!! pecka je toto :D možno si o mne pomylsíš niečo... nepkné? to som pekne povedala :) ale už pri tom úvode som čakala, zvedavo a nadšene, čo sa z toho vyvnie :D dokonalosť!! píšeš úžasne :*

4 Alexi Alexi | 10. october 2012 at 0:08 | React

Och Boze, milujem to!! Skvela cast a vlastne aj cela poviedka, rychlo bezim na dalsiu kapitolkuuu!:)

5 Klaudia Klaudia | 25. december 2012 at 17:55 | React

:O . toto je dokonalé .

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement