"On my darkest days I wear my brighest colors"

3. kapitola

19. august 2012 at 15:37 | Tyna |  Welcome to my life
Prepáčte, že je taká dlhá, ale nijakovský mi to nešlo rozdeliť na dve kapitoly :D



Zo včerajšieho večera som si nič nepamätala. Možno to bolo tým punčom (o čom som pochybovala, keďže som ho veľa nevypila) alebo tým, že trápne chvíle svojho života som si nikdy nepamätala dlho. Na moje sklamanie, keď som sa pretočila v posteli s tým, že sa pozriem na budík, všimla som si na zaprášenom stolíku pokrčený papier. A potom som si spomenula na včerajšok a na nie práve príjemné stretnutie s popovými hviezdami One Direction.
Natiahla som sa na posteli a premýšľala, prečo akože by som im mala zavolať. Vlastne som premýšľala nad celým včerajškom.
Vykopala som sa z môjho perinového kráľovstva práve, keď mi do izby vtrhla Gina a začala rozhŕňať závesy. Vytiahla som si perinu na tvár, aby som sa zakryla pred ostrým svetlom. Začula som Ginin hlas ako hovorí: "Slečna Deborah, váš otec išiel skoro ráno na zasadnutie parlamentu. Dnes ho nemáte čakať. Povedal, že sa máte ísť zabaviť do mesta a môžete si zobrať Raula."
Nestihla som sa jej spýtať na podrobnosti. Zvrtla sa na čiernom opätku a tak rýchlo ako prišla aj odišla. Zabaviť sa do mesta? To myslí vážne? Také niečo by som od neho nečakala. Zvyčajne ma pre mňa na začiatku prázdnin vymyslený program na celé leto. Smrteľne nudný, presne ako jeho prednášky o politike. Bolo len otázkou času, kedy mi o tom povie.
Spokojne som sa uškrnula. Predpoludnie som trávila tým, že som si vybaľovala tie tóny oblečenia a hádzala ich späť do skrine. A potom som si užívala voľný dom. Pustila som si hudbu (ehm, CD-čko od One Direction, ktoré mi dala Ash na Vianoce, bola som zvedavá, keďže som ich včera nepočúvala), otvorila som dvere, aby ozvučila celý dom a potom som sa spúšťala dole na zábradlí od schodov. Na malú chvíľu som sa vrátila späť do detských čias a náramne som si to užívala.
Práve, keď som zachytila vázu, o ktorú som sa potkla, domom sa rozozvučal telefón.
"Vezmem to," zakričala som aj keď neviem na koho. Ponáhľala som sa k telefónu a zadychčane sa ozvala.
"Čau Deb," ozvala sa Ashley. "Čo keby sme zašli na kávu?"
"Ash!" zvolala som nadšene. "Och svätý Zeus, kráľ všetkých bohov, ďakujem, že si vyslyšal moje prosby."
"Je prvý deň prázdnin. Snáď mi nechceš nahovoriť, že sa a tak nudíš," zasmiala sa. "Stretneme sa pred Okom, okey?"
Zamrmlala som na súhlas a Ash pokračovala ďalej, viac nervóznym hlasom. "Počuj, Zayn mi hovoril, že ste sa včera stretli. Vraj boli na tvojej uvítacej party."
"Hej stretli sme sa," zašomrala som a oprela sa zadkom o stolík, na ktorom bol telefón.
Ash bola netrpezlivá a maximálne zvedavá. "No? Čo naňho hovoríš?"
"Čo ja viem...stretla som sa s ním len na pár minút a to tiež veľa nenahovoril. No poradila by som mu, nech sa vyhýba tým bláznom, s ktorými je v skupine. Majú na seba zlý vplyv a z toho krátkeho rozhovoru som cítila, že každý jeden je úplne rozdielny ako ten druhý."
"Uvidíš, že keď ho trochu lepšie spoznáš, bude sa ti páčiť. Vlastne, bolo by super, keby si spoznala celú skupinu lepšie. Sú vážne skvelí," povedala Ash nervózne. Vedela som si predstaviť, ako si teraz hryzla spodnú peru, čo robila vždy, keď chcela urobiť niečo, čím si nebola veľmi istá.
"Fajn, možno niekedy na to budeme mať lepšiu príležitosť. Takže o...," mrkla som na nástenné hodiny, "...druhej?"
Súhlasila. Prehodili sme ešte pár slov a potom sme zložili. Vybehla som do svojej izby a dala si na seba rifle, sveter, šál a čižmy. Keď som sa prezerala v zrkadle, skonštatovala som, že vyzerám dobre. Na hlavu som si ešte nasadila baretku a oči zakryla okuliarmi. Do kabelky som si nahádzala kľúče, mobil a peňaženku.
Raul ma čakal s naštartovaným autom. Keď som vychádzala z domu, postavil sa pred dvere auta a otvoril mi ich. So znechuteným pohľadom som nastúpila a nechala sa zviesť rovno pred londýnske oko. Tam som vystúpila a keď som videla, že to isté chce urobiť aj Raul, hneď som mu to zatrhla.
"Ďakujem Raul, zvládnem to sama," usmiala som sa naňho. "Na dnes máš už voľno. Domov prídem taxíkom."
Chcel niečo namietnuť , no ja som rýchlo vystúpila a zatresla za sebou dvere. Porozhliadla som sa a všimla si Ash, ako sa obďaleč rozpráva s nejakými chalanmi, ktorí mi boli v tej chvíli veľmi povedomí. Bože, povedz mi, že sa mýlim. Zmiluj sa nado mnou, hovorila som si v hrôze. Keď som prišla bližšie, skoro som sa rozplakala.
"Znovu sa stretávame," povedala som dramaticky a nevraživo hľadela na Harryho. Ten mi pohľad oplácal najlepšie ako sa dalo. Až teraz som si bola úplne istá, že s tým chalanom som si vôbec nesadla. Našu bitku vraždiacich pohľadov prerušil Louis, ktorý nahlas zapískal. Pozrela som naňho a všimla si, ako si ma premeriava.
"Vau," zapískal. "Si krásna aj keď sa nám snažíš zabiť Hazzu pohľadom."
Nadvihla som obočie, ale to sa už Zayn smial na plné kolo. "Hej Tommo, nezabudni na svoju El."
Louis pozeral na mňa a potom akoby precitol. El musela byť zrejme jeho frajerka, čo ma v tejto chvíli trápilo najmenej.
"Myslel som si, že do mesta nemôžeš bez telesnej ochranky," rýpal do mňa Harry. Otočila som sa naňho so sladkým úsmevom.
"Páni a ja som si myslela, že ty nevydržíš, aby ťa fanynky neobletovali a nehovorili ti, ako strašne ťa milujú," zašvitorila som a potom som sa nadýchla k hlasnému výkriku. "Ááá, One Direction. One Direc..."
Harry ku mne v hrôze priskočil a zakryl mi ústa, no bolo neskoro. Dievčatá obďaleč na nás vyvalili oči, zapišťali a rozbehli sa k nám. Harry ma chytil za rukáv a rozbehol sa za ostatnými, ktorí boli pekní kus pred nami. Podarilo sa nám tie baby striasť až v jednej uličke, kde sme sa skryli za starými obchodmi.
Harry sa na mňa otočil a pekne penil. Ja som si vychutnávala malé víťazstvo. "Si normálna? Prečo si to urobila?"
"Pretože si do mňa rýpal," vysvetlila som mu, akoby to bolo nad slnko jasnejšie. Otočila som sa mu chrbtom. Odignorovala som ostatných, akoby tam vôbec neboli.
"Hej Ash, tak pôjdeme?" opýtala som sa jej. Ona prešľapovala z nohy na nohu a zdala sa byť nervózna. Hodila prosebný pohľad na Zayna a on jej stisol ruku.
"Mysleli sme si, že by ste sa s nami naobedovali," vysvetlil mi Zayn a ja som pochopila. Ash predsa chcela, aby som sa so skupinou lepšie spoznala. Nemala som s tým problém, keby tam Harry nebol, no mala som pocit, že ak sa budem vystavovať jeho spoločnosti, môže to skončiť veľmi zle pre obe strany.
"No ty s nami ísť nemusíš," povedal Harry rýchlo. "Asi nie si zvyknutá jesť v obyčajných reštauráciách. Tebe jedlo servírujú v osobitných komnatách však? No obyčajní smrteľníci si taký luxus dovoliť nemôžu."
Zaškrípala som zubami. "Keď tak nad tým premýšľam, ja to nejako prežijem, ale ty by si rozhodne nemal ísť. Nemohli by sme sa pokojne najesť, pretože tvoje fanynky by nás obkľúčili a nemohli by sme sa dostať dnu."
Skákali sme tam do seba ako malé deti. Schmatla som Ash za ruku a ťahala ju za sebou. Ona zase držala za ruku Zayna a nechcela ho pustiť. Pokračovali sme takto cez dve ulice až kým ku mne nepribehol blonďavý chlapec menom Niall a nezastavil ma.
"Prosím, poďme sa najesť. Od rána sme v štúdiu a ja som nič nejedol. Som veľmi hladný. A cestou ti kúpime kávu," urobil na mňa psie oči. Chvíľu som prešľapovala, ale tie jeho modré oči a írsky prízvuk ma nakoniec dostali. S hlbokým nádychom som prikývla a on začal nadšene skákať, no ja som ho zastavila: "Dobre, ale chcem škoricové latté."
Celou cestou sa ma niečo vypytoval, vraj aby zahnal hlad. A tak som mu vysvetľovala zložitý systém anglickej politiky a to, aké postavenie v tom všetkom zohráva môj otec a ja.
Potom mi Niall hovoril o X-Factore a o všetkom, čo zažil s chalanmi. Páčilo sa mi počúvať ho, bolo to zaujímavé, samozrejme Harry počas nášho rozhovoru dodával štipľavé poznámky, čo som sa snažila ignorovať, hlavne kvôli Ashley. Po očku ma sledovala a naozaj chcela, aby som s nimi vychádzala. A ja som sa snažila.


Zaviedli nás do reštaurácie s názvom Nando's, kde podľa Nialla najlepšie varia. Pred tým, ako sme vstúpili dnu sme museli čeliť neočakávanému útoku jedenásťročných báb so zbožným výrazom na tvári. Chalani hneď nahodili úsmevy a začali sa podpisovať na všetko, čo im baby podstrčili. Nakoniec sme ešte museli čakať na Zayna a Harryho, ale niektorí už boli vážne hladní a tak som čapla Nialla za ruku a odtiahla ho dnu. Vtlačili sme sa do rohu, aby nás nebolo vidieť a rýchlo sme si objednali. Niall mi poradil kuracie nugetky a hranolky, čo si objednal aj on sám.
Čakali sme na čašníka a ďalej sa rozprávali. Niall na mňa pôsobil veľmi milo a tak...chlapčensky. Vzbudzoval vo mne ochranársky komplex, možno preto, že ja som žiadnych súrodencov nemala a Niall bol ako mladší brat, o ktorého som sa mohla starať. Istým spôsobom sa mi to páčilo.
Keď sa ostatní dostali dnu, sadli si k nám, zatiaľ čo som sa snažila chrániť sa pred útokmi Nialla, ktorý na mňa hádzal hranolky, no potom vyhlásil, že je to plytvanie jedlom.
Bol to príjemný deň. Naozaj som sa bavila (áno, neušlo mi pár poznámok na adresu kučeravca). Smiala som sa na Niallovi, ktorému bola jeho porcia strašne malá a tak ujedal z môjho taniera. Celkom som pri jeho šialenom smiechu zabudla na to, že pôvodne to mal byť babský deň s Ash.
Chalani nás po obede pozvali k ním domov (od Harryho to pozvanie neplatilo). Ash tak žobronila, že som nakoniec musela súhlasiť aj keď s obrovskými ťažkosťami. Bolo mi nepríjemné ísť vedľa nej a Zayna a počúvať tie mľaskavé zvuky. Nakoniec som sa pripojila k Niallovi, ktorý v ruke držal bagetu a ja som nevedela, z kadiaľ ju nabral. Natiahla som ruku a trochu si odštipla.
"Panebože, ja neverím vlastným očiam," zakričal Louis a pribehol k nám. "Zobrala si si kus jeho bagety a on ti za to ani neodtrhol hlavu."
Nechápavo som pozrela na Nialla, no on len odvetil: "Ehm, mám veľmi rád jedlo."
Zasmiala som sa a potom sa sústreďovala na cestu, ktorou sme šli. Zabočili sme do tichej ulice, kde na konci vyrastal obrovský biely dom, ktorý vyzeral celkom nenápadne, teda až na jeho veľkosť.
Keď k nemu chalani zamierili, pochopila som, že je ich. Ash išla dopredu so Zaynom a mne trochu prekážalo, že si moju naj kamošku len tak ukradol. A ona na mňa pekne zabúda, dofrasa.
So zaťatými zubami som nasledovala Nialla a hovorila si, nech Ash nezničím jej šťastnú chvíľu. Niall ma viedol cez chodbu až ku kuchyni. Ostatní sa niekam vyparili a tak som si sadla na veľkú barovú stoličku. Niall zamyslene civel do chladničky a potom odtiaľ vytiahol nejaké ingrediencie a začal pripravovať. Sledovala som ako nemotorne otvára vrecúško s mletou paprikou a tak som sa rozhodla, že mu pomôžem. Naozaj som nechápala ako môže tak veľa jesť. Veď len pred malou chvíľou mal veľkú porciu v Nando's a za tým bagetu.
"Čo chceš pripravovať?" opýtala som sa, keď som si pozorne prezrela, čo všetko vytiahol.
"Keďže sme my dvaja ostali na ocot, urobíme si tortilly a pustíme nejaký film," mykol plecami a začal pripravovať zeleninu. "Dúfam, že nemáš nič proti mexickým jedlám."
Pokrútila som hlavou a pomáhala mu s prípravou. Keď som dávala zeleninu na panvicu, z poschodia sa ozval buchot ako výbuch pištole. Niall sa tváril akoby nič nepočul, alebo to jednoducho ignoroval. Ďalej pripravoval naše tortilly a pohmkával si nejakú neznámu melódiu. Ja som sa ukradomky pozrela na schody, po ktorých o chvíľu letel Louis. Nestihla som zareagovať, pretože sa mi z neho stala len šmuha a potom som zacítila ľadové pichnutie, keď na mňa šmaril balón naplnený vodou.
Prekvapilo ma to tak, že som sa najprv nezmohla na slovo, no to už do mňa letela ďalšia vodná bomba tento krát od Harryho, ktorý sa ležérne opieral o zárubňu. Vrecko ma zasiahlo rovno do brucha a Louis s Harrym si tľapli rukami. Vzkypel vo mne hnev, keď som v Harryho očiach zbadala veselé iskričky. Chcela som povedať nejakú uštipačnú poznámku na jeho účet, no v tej chvíli ma nevedelo nič napadnúť. A Niall mi nijako nepomohol. Skláňal sa nad linkou a hľadel do kuchárskej knihy. Otočila som sa späť na chalanov s pocitom, že tu nemám žiadneho spojenca.
Vystrela som sa v plnej výške a zazrela na nich. Louis sa tváril akože vystrašene preglgol a pozrel na Harryho. "Hazza, to sme nemali. Jej otec je lord, čo ak nás zavrie do jednej z trinástich komnát v ich sídle?"
Harry horlivo prikyvoval, obaja niečo vystrašene brblali a keď som si naozaj myslela, že ma už nechajú, otočili sa tvárami na seba a zakričali: "No a čo."
V tej chvíli som sa cítila ako myš, ktorá nemá kam ujsť. Rozbehli sa priamo oproti mne a ja som vykríkla a s behom som sa vydala k najbližším dverám, ktoré som uvidela. Bola to obývačka a ja som naozaj ľutovala toho, kto to bude musieť upratovať. Louisovi sa totiž podarilo hodiť mega naplnený balón (ktorý bol samozrejme mierený na mňa) rovno na zem. Skoro som sa pekne skĺzla, no nakoniec sa mi podarilo udržať balans a pokračovala som k otvoreným dverám. Prebehla som terasu a neobzerala sa, no jasne som za sebou počula kroky.
Zoskočila som na trávnik a začala poriadne šprintovať. V hlave mi skrsla myšlienka, že by som sa mohla vydriapať na jeden z tých živých plotov a preliezť do susednej záhrady, no to som hneď zamietla, pretože by tam mohli byť nejaké psy. Mokré oblečenie sa na mňa nepríjemne lepilo a studený londýnsky vietor mi dopomáhal ku kýchnutiu.
Nakoniec som sa vydala dookola. Bola som obhadzovaná balónmi s vodou, ktoré mierili úplne presne a tak som schytala skoro všetky. Dobehla som na okraj záhrady, kde sa končil plot a zhrozene si uvedomila, že som ostala v slepej uličke. Nemala som nad čím premýšľať a tak som sa s rozbehom hodila na zarastené pletivo.
Bola som už v strede a začala si gratulovať, keď na mňa zakričali: "Ani sa nehni!"
Doslova som na tom plote zamrzla. Dobre, možno to bolo zábavné, pretože som na tom kriaku bola celá nalepená. No keď som začula povedomé zaškrípanie kohútika, rýchlo som zoskočila a začala kričať po celej záhrade. Louis na mňa namieril hadicu a z nej sa valila ľadová voda. Po tejto ich "zábavnej akcii" som na sebe nemala suchý ani kúsok oblečenia. Louis sa mi ospravedlňoval tým, že sa nesmierne nudil a toto mu zdvihlo náladu.
Po celý večer, čo som sedela v ich obývačke (Niall bol taký milý a dal mi niečo na seba) som na Louisa škaredo pozerala a pomedzi to kýchala. Tie pohľady sa nedali porovnať s tými, ktoré som vrhala na Harryho. Ako som ho len neznášala, nafúkanca. Bol drzý a keď som naňho pozrela, každá moja bunka v tele sa obrátila znechutením. Sláva mu pravdepodobne stúpla do hlavy, ale kučeravý asi nevie, kto som ja.
"Prehrala si, priznaj si to," zaškeril sa na mňa Harry, keď si všimol môjho pohľadu. Premáhala som zaškrípanie zubami. Prečo akurát s ním nevychádzam? S ostatnými si rozumiem perfektne.
"Ja neprehrávam. Hlavne nie s takými primitívnymi ľuďmi," vyhlásila som. Už sa chystal mi niečo povedať, ale ja som pokračovala. "Možno si vyhral túto malú bitku, ale nezabúdaj, že vojna je niečo viac."
Hrozivo som sa naho pozrela a skoro zabudla, že tu sedia aj ostatní.
"Začínam sa jej báť," zašepkal Liam ostatným. Prikývli a hľadeli na nás. Ja som zazerala na Harryho a snažila sa nežmurknúť. Premýšľala som nad tým, čo by som mu mohla na oplátku spraviť ja. Ako sa hovorí, pomsta je sladká a mne v tej chvíli skrsol v hlave skvelý nápad.
"Odveta," šepla som a snažila sa dať do hlasu celú svoju zlosť a nenávisť k nemu. "Dnes o šiestej."
Harry prikývol. "Kde?"
"Paintballové ihrisko na Dawn street," oznámila som mu.
"Viem, kde to je," povedal Harry. Pozrela som mu do tváre, no neodrážali sa v nej žiadne emócie. Snažila som sa netváriť samoľúbo, ale nešlo to. V paintballe som veľmi dobrá, nech si chlapec o sebe nenamýšľa. Zdvihla som sa k nemu a podali sme si ruky, aby sme potvrdili naše slová. Hrozivo sa mu zalesklo v očiach, no potom sa na mňa žiarivo usmial. Úsmev som mu opätovala a sadli sme si od seba, čo najďalej ako sa dalo a zapli si televízor.
Ostatní na nás pozerali a potom Louis vyhlásil. "No do mrkvy. Toto je zlé. Veľmi zlé."

Aby ste mali predstavu o tom, ako sa spúšťala :D
 

4 people judged this article.

Comments

1 Kika Kika | Web | 19. august 2012 at 16:47 | React

úžasné to je :D vôbec nevadí, že dlhé :) čím dlhšie, tým lepšie :D geniálne píšeš, teším sa na ďalšiu :D

2 Miriam Miriam | 19. august 2012 at 20:18 | React

kludne to mohlo byt aj dlhsie mne sa velmi dobre citalo naozaj super

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement