"On my darkest days I wear my brighest colors"

1. kapitola

17. august 2012 at 13:04 | Tyna |  Welcome to my life
Prvá kapitola môjho (dúfajme, že zmysluplného) príbehu.
Hope U Like It.


"Slečna Deborah, ste pripravená?" opýtala sa ma vychovávateľka, keď strčila hlavu do dverí. Akurát som si do kufra balila posledné šortky, ktoré odteraz budú hniť v rohu skrine v Anglicku. Aj keď som sa otcovi ponosovala, že Francúzsko je otrasné, že sú tu namyslení ľudia a zlé jedlo, v kútiku duše som si to tu za tie roky obľúbila. Rozhodne bolo na prvom mieste počasie. Francúzsko sa s Anglickom nemohlo porovnávať. Zatiaľ čo v Anglicku prší a je zamračené väčšinu roka, vo Francúzsku môžete vnímať zmeny ročných období, kde sa zo zimy ide plynule do teplého leta.
"Dajte mi ešte päť minút," povedala som a sadla si na internátnu posteľ, kde zvyčajne ležala moja spolubývajúca Ashley, taktiež z Anglicka. Prehrabla som si blonďavé vlasy a poobzerala sa po izbe, ktorú už nikdy nebudem vidieť, pretože teraz budem bývať v upršanom Londýne. Z chodby sa ozvali hlasné kroky. Otočila som hlavu k dverám, v ktorých sa objavila Ash.
"Aj ty sa tešíš tak ako ja?" spýtala sa a pribehla k svojmu kufru, aby si skontrolovala veci. Bola nadšená, tešila sa na prázdniny, čo sa o mne rozhodne povedať nedalo.
"Nie, neteším sa," povedala som jej úprimne. "Veď vieš, že ja si to leto neužijem tak ako ty. Budem trčať niekde v našom dome alebo sa budem nudiť na trápnych dobročinných večierkoch."
Ahley ma objala. "No tak kamoška. Vždy mi môžeš brnknúť a pôjdeme spolu na kávu."
Odtiahla sa a nasadila si francúzsku baretu. Nechcene som sa podvihla, schmatla svoj kufor a s posledným pohľadom na izbu zavrela dvere. Vychovávateľka na nás čakala pred školou, pri taxíku. Keď sme prišli bližšie, starší muž vyskočil von a snažil sa vložiť naše kufre do auta.
Otočila som sa na Charlotte (vychovávateľku) a slušne sa s ňou rozlúčila. Predsa len je to posledný krát, čo sa vidíme, keďže už s Ash končíme.
Cesta na letisko netrvala dlho, ale bola strašná. Starý taxikár aj po jasnom zamietnutí pustil rádio, kde nejaká ženská kvílila, mysliac si, že vie spievať. Ash sediaca vedľa mňa si to nevšímala, pretože sa zamilovane pozerala do mobilu a niečo vyťukávala.
"Zase si píšeš s tým svojím oným?" vyzvedala som a snažila sa jej nakuknúť do mobilu, ona ho však držala tak, aby som jej nevidela na displej.
"Ten môj oný ako vravíš, má aj meno a volá sa Zayn. Bolo by od teba veľmi milé, keby si si to zapamätala, pretože ťa s ním chcem toto leto zoznámiť. A taktiež by si si mohla zapamätať mená členov jeho kapely," oborila sa na mňa. Pokrčila som plecami a pozrela sa z okna, kde som videla ako zabáčame k letisku. Zayn bol Ashin priateľ. Zoznámili sa spolu pred rokom na nejakej hudobnej akcii, vďaka Ashinmu otcovi, ktorý je manažér. A ja som ešte nemala tú česť spoznať ho.
Keď auto zastavilo, hodila som na predné sedadlo niekoľko bankoviek. Taxikár nám vyložil batožinu a hneď odišiel.
S Ash sme sa ponáhľali k letisku, pretože sme aj tak dosť meškali. Nakoniec sme boli také zúfale, že sme sa dotrepali k pani, ktorá stála za veľkým stolom a niečo vyťukávala do klávesnice. Nevedeli sme sa vysomáriť z množstva tabúľ, ktoré ohlasovali prílety lietadiel. Bola však taká milá, že nám ukázala, ktorým smerom máme ísť. Stihli sme to len tak-tak, pretože dvere lietadla sa pomaly zatvárali.
Keď sme sa konečne usadili a zapli si pásy, napísala som otcovi správu, že už odlietame.
"Príde po teba otec?" opýtala sa ma Ash a popritom jedla arašidy. " Je taká škoda, že Zayn nemôže prísť. Písal mi, že robia posledné úpravy na cédečku. Chcela som, aby ste sa konečne spoznali."
Pokrútila som hlavou. "Pravdepodobne príde Gina. Ako vždy."
Nemohla som skryť sklamanie v hlase, no Ash si to zrejme nevšimla. Pozrela som z malého lietadlového okienka a podo mnou sa rozprestieral oceán. Vždy ma tento pohľad veľmi nadchol, no teraz som premýšľala nad tým, čo asi môj otec robí a či pracuje.
Let z Francúzska do Veľkej Británie netrval veľmi dlho. Zobudila som sa na hlas letušky, ktorá práve oznamovala, že pristávame. Ďalší pohľad okienka ma usvedčil v tom, že sa s určitosťou nachádzame v Anglicku. Stihla som si vytiahnuť nepremokavú bundu, práve keď sa rozpršalo.
Z lietadla sme vystúpili medzi prvými. V diaľke som zahliadla Ginin čierny účes, ktorý sem tam preplietli šedivé vlasy. Stála pod strechou, aby nezmokla a na tvári mala svoj typický prísny pohľad. Pomalým krokom som sa k nej približovala, zatiaľ čo som za sebou ťahala kufor.
Gina bola vlastne niečo ako moja opatrovateľka, keď som bola ešte malá. Teraz je to moja spoločníčka, či komorná alebo niečo také. Strávila som s ňou viac času ako s otcom a to je už, čo povedať. Ten mal vždy veľa práce na to, aby sa zaujímal o moje šťastie.
"Môžeme ísť?" opýtala sa Gina, keď som rýchlo vošla pod strechu, aby som sa ukryla pred silným dážďom.
Otočila som sa na Ash, ktorá stála vedľa mňa. "Nechceš sa zviesť?"
Pokrútila hlavou. "Príde po mňa mama."
"Dobre," povedala som neurčito a objala ju. "Zavolaj mi, pretože sa unudím na smrť."
Zasmiala sa, no napriek tomu mi to sľúbila. Rozlúčili sme sa silným objatím a ja s Ginou sme sa vydali k autu s čiernymi okienkami. Raz som trucovala, že po mňa neprišiel ocko a na celé letisko som kričala, že ma chcú uniesť mafiáni. A tak po Ginu a Raula (nášho šoféra) prišla ochranka. Vtedy som bola ešte milé jedenásťročné dievča. Aj keď Gina s obľubou hovorí, že ja som nikdy na nikoho nebrala ohľad a nebola milá, a keď sa to niekedy stalo, musela to byť výnimočná osoba. Ja som zase vravievala, že rozhodne nie som taká zlá ako možno na prvý pohľad vyzerám.
Nasadli sme do auta, ktoré naštartovalo a vyšlo do upršaného počasia. Cestou domov som Gine hovorila ako bolo v škole, keďže chcela vedieť všetky podrobnosti, zabralo mi to celú cestu a tak som sa nenudila. Keď nám Raul oznámil, že sme na mieste, pozrela som sa z okienka na železnú bránu, ktorá sa otvárala. Hladko sme ňou prešli a potom auto pokračovalo k nášmu sídlu. Bŕ, ako otrasne to znie, ale náš domov sa rozhodne nepodobal na nejaký malý, rodinný domček.
Raul vystúpil von, obišiel auto a otvoril mi dvere aj s pripraveným dáždnikom. Poďakovala som mu a zobrala si ho. Potom som ich tam zanechala a kráčala po štrkovej ceste k nášmu "domu". Nestihla som prísť ani k dverám a už z nich vybehli ďalší sluhovia, ktorí niesli uteráky. Pery sa mi zvlnili v slabom úsmeve. Toto som na mojom živote neznášala už od narodenia. Ak ste totiž dcérou *anglického lorda, každý sa vám snaží vtrieť a každý vás obsluhuje, akoby na tom visel ich život.
Samozrejme, niekedy to malo aj svoje výhody, no väčšinou to boli nevýhody. Nechala som sa obmotať do bieleho uteráku, no potom som ich posunkom ruky prepustila. S dupaním som vošla do domu a skopla si z nôh topánky, z ktorých ma poriadne boleli nohy.
Zamierila som si to do ockovej pracovne, kde trávil skoro všetok svoj čas, keď sa nachádzal v dome. Neklopala som, jednoducho som vtrhla dnu a ešte zatresla dvere. Stál ku mne chrbtom, otočený k oknu a v ruke držal telefón.
"...tak dobre, dohodnuté," povedal niekomu a potom zložil. Otočil sa ku mne a celú si ma premeral so zamračeným výrazom v tvári.
"Koľkokrát ti mám hovoriť, aby si klopala?" Prišiel k stolu a začal sa prehrabávať v papieroch, ktoré ležali na stole v malých pyramídach.
Pretočila som očami. "Aj tebe ahoj."
Povzdychol si. "Prepáč mi to Deborah. Mám veľa práce a pomaly neviem, kde mi hlava stojí. Mohli by sme sa porozprávať neskôr?"
Samozrejme. Ako vždy. "Jasné."
Chcela som sa zvrtnúť a odisť, keď ma ocko zastavil. "Á Deborah?"
"Áno, ocko?"
"Pripravil som pre teba prekvapenie, tak buď do šiestej pripravená."
"Samozrejme," odvetila som zachmúrene.


*Lord - je anglický šľachtický titul, ktorý je spojený so snemovňou lordov. Snemovňa lordov je horná komora Parlamentu Spojeného kráľovstva, do ktorého patrí aj panovník a Dolná snemovňa. Obe snemovne zasadajú vo Westministerskom paláci.
Lord je vlastne titul pre člena parlamentu (Hornej snemovne - Snemovne lordov)
Manželka lorda je titulovaná ako Lady.
Ak je tu niekto, kto sa učí históriu, tak mi prepáčte ak sú v tom nejaké nezhody. Poprosím vás, aby ste ich ignorovali, pretože moje poznatky histórie sú na slabej až podpriemernej úrovni, ale naozaj som sa snažila pochopiť anglickú politiku

A toto je ich sídlo or something like that.
 

2 people judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement